Obnoviteľné zdroje energie mali na celosvetovej výrobe elektriny vlani rekordný podiel 30,3 percenta. To bolo o 0,9 percentuálneho bodu viac ako v roku predchádzajúcom. Príčinou je zvýšenie kapacít solárnych a veterných elektrární, vyplýva zo správy, ktorú dnes zverejnil inštitút Ember.
Pokles využívania fosílnych palív a emisií v energetickom sektore sa považuje za nevyhnutný pre splnenie globálnych cieľov v oblasti klímy. Viac ako 100 krajín sa na minuloročnom klimatickom summite COP28 v Dubaji dohodlo na strojnásobení kapacity obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030. Podľa inštitútu Ember by sa tento cieľ malo podariť splniť.
Viac ako polovica celosvetového prírastku solárnej a veternej kapacity v minulom roku pripadla na Čínu. Celková produkcia energie zo slnka potom vlani vzrástla o 23,2 percenta a z vetra o 9,8 percenta. Výroba elektriny z vodných elektrární však bola najnižšia za päť rokov, najmä kvôli suchu v Číne a ďalších krajinách.
Výpadok produkcie vodných elektrární pokryl nárast produkcie elektriny z uhlia. Hlavný podiel, konkrétne 95 percent, na tom mali štyri krajiny najviac zasiahnuté suchom - Čína, India, Vietnam a Mexiko. Produkcia elektriny z fosílnych palív vlani stúpla o 0,8 percenta.
Správa predpovedá, že pokračujúci rast obnoviteľných zdrojov v tomto roku zníži výrobu elektriny z fosílnych palív. Tá sa na celosvetovej výrobe elektriny bude prvýkrát od roku 2000, keď Ember začal tieto údaje sledovať, prvýkrát podieľať menej ako 60 percentami.
„Trvalý pokles vo využívaní fosílnych palív v energetike na globálnej úrovni je teraz nevyhnutný, čo povedie k poklesu emisií v tomto odvetví,“ uvádza sa v správe.
Celosvetový dopyt po elektrine vlani stúpol na rekordnú úroveň. Zvýšila sa o 627 terawatthodín (Twh), čo zodpovedá zhruba dopytu Kanady, avšak v percentuálnom vyjadrení vzrástla o 2,2 percenta, čo bolo pod priemerom z posledných rokov. Viac ako polovicou sa na raste dopytu podieľalo päť technológií - elektromobily, tepelné čerpadlá, elektrolyzéry, klimatizácia a dátové centrá.