Ak chceme dekarbonizovať, menej emitovať a vyrábať zelené produkty, potrebujeme na to aj zelenú energiu. Je však otázka pre výrobcov energie, politikov a pre všetkých spotrebiteľov, ako sa k obnoviteľným zdrojom energie (OZE) dostať a neohroziť pritom konkurencieschopnosť európskych spoločností a stabilitu siete. Odznelo to na minulotýždňovej konferencii „Free Market Road Show 2023“, ktorú organizoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz v spolupráci s rakúskym Austrian Economics Center.
Energetická náročnosť priemyslu
„Obnoviteľné zdroje ako vietor a slnko nie sú zdroje, ktoré zabezpečia stabilitu siete,“ uviedol na margo OZE viceprezident U.S. Steel Miroslav Kiraľvarga. Priblížil, že energetická náročnosť oceliarskeho priemyslu je vysoká, pričom košický U.S. Steel spotrebuje ročne zhruba 1,5 až 1,7 terawatthodín (TWh) elektrickej energie. „Ak to porovnáme s celkovou spotrebou u nás, tak v roku 2021 Slovensko spotrebovalo zhruba 26 TWh. Z tých 1,7 TWh si vieme sami vyrobiť zhruba 0,8 TWh, čiže približne polovicu,“ dodal Kiraľvarga.
Zníženie emisnej náročnosti U.S. Steel by podľa jeho viceprezidenta znamenalo zvýšenie spotreby elektrickej energie z 1,7 TWh na 3,5 TWh. Kiraľvarga uviedol, že keby všetky oceliarenské firmy v EÚ mali prejsť nejakou formou dekarbonizácie, tak spotrebujú voči súčasnosti o 480 TWh energie naviac, čo predstavuje ročnú spotrebu energie Nemecka.
„Túto elektrickú energiu však budeme odniekadiaľ potrebovať. Napriek trendu prechádzania na iné zdroje energie je nevyhnutné zabezpečenie stability elektrickej siete pre obyvateľstvo, biznis a priemysel. Potrebovali by sme možno viacej času zistiť, ktoré zdroje tú stabilitu zabezpečenia. Určite jadro k nim patrí, ale takisto k tomu patrí aj uhlie, takisto k tomu patrí zatiaľ aj plyn,“ uviedol Kiraľvarga.
Realizovateľné, ale nákladné zmeny
Michal Lesay, výkonný riaditeľ spoločnosti Zinkovo, ktorá sa zaoberá výrobou a predajom takzvaných žiarovo zinkovaných bleskozvodov, povedal, že ich technologická výroba je takmer úplne závislá od plynu. Ak však budú legislatívne donútení v rámci dekarbonizácie prejsť z plynu na elektrinu, budú sa tomu vedieť prispôsobiť. Upozornil však, že takýto krok by bol drahý a výrazne by znížil ich konkurencieschopnosť voči krajinám mimo EÚ, kde sa plyn pri výrobe využívať bude naďalej, ale aj voči iným technológiám povrchovej úpravy, napríklad náterovým systémom.
„Keď povolíte konkurenciu, získate inováciu. A jednou z veľmi výnimočných inovácií je energia jadrovej syntézy,“ uzavrel Ron Manners, výkonný predseda austrálskej spoločnosti Mannwest Group, ktorá sa zaoberá baníckym inžinierstvom. Podľa Mannersa leží budúcnosť energetiky na konkurenčných trhoch, ktoré budú orientované na služby zákazníkom.
Ďalšie dôležité správy
