V rokoch 2014 až 2021 bola obnova verejných budov na Slovensku nesystémová a nenapredovala želaným tempom, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Ako ďalej dodáva, tento čas nebol využitý na zriadenie národnej databázy o budovách a ani na reálne zníženie spotreby energií, čo pri dnešných vysokých cenách znamená výrazné zvýšenie nákladov na prevádzku budov štátnej a verejnej správy, ako aj samosprávy.
Roztrieštenosť financovania
Kontrola NKÚ potvrdila, že roztrieštenosť financovania a nastavený systém zberu dát mali nepriaznivý dosah na presnosť, spoľahlivosť a kvalitu vykazovaných údajov. Podľa úradu je paradoxom, že Ministerstvo dopravy SR ako gestor energetickej hospodárnosti budov nemalo v kontrolovanom období až do prijatia Plánu obnovy a odolnosti priamy finančný nástroj na obnovu verejných budov, k dispozícii nemal ani relevantné údaje o financovaní a miere obnovy.
„Kontrola NKÚ zameraná na obnovu verejných budov, a v tom osobitne štátnych, ukázala, že financovanie z verejných zdrojov bolo nedostatočné a podporné nástroje boli roztrieštené medzi viacerými rezortmi, pričom samotné financie na obnovu budov poskytovalo viac ako 15 subjektov. Presúvanie kompetencií po politických zásahoch viedlo k ďalšej roztrieštenosti, a tým neprehľadnosti financovania,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
Prekážkami v intenzívnejšej obnove verejných budov mali byť aj chýbajúca národná databáza o budovách, nepoužiteľnosť eurofondov na túto činnosť v Bratislavskom samosprávnom kraji, ako aj nízka angažovanosť samotných vlastníkov a správcov verejných budov.
Prekážky nedokázali efektívne riešiť
Gestor nedokázal všetky prekážky efektívne riešiť, preto pretrvávajú od roku 2014 až dodnes. Stratégie obnovy budov, ktoré boli v rokoch 2014, 2017 a 2020 rezortom dopravy, neboli podľa NKÚ výraznou hybnou silou rastu tempa obnovy budov. „Verím, že verejný sektor na základe udalostí ostatných mesiacov, keď sme svedkami rapídneho zvyšovania cien energií, bude prijímať rozhodnutia smerujúce k obnove verejných budov s cieľom znižovania spotreby energií a celkovo k efektívnej správe. Správcovia štátnych budov by v tom mali byť aktívnejší a pripraviť nové opatrenia, ktoré zvýšia hospodárnosť správy a prevádzky, ako aj organizačné opatrenia smerujúce k efektívnejšej správe a využívaniu budov a následne zmysluplnej obnove a plánom znižovať energetickú náročnosť,“ podčiarkol J. Ivančo.
Európska únia plánuje dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a sektor budov je jedným z najväčších spotrebiteľov energie. Cieľom iniciatívy „Vlna obnovy“ z roku 2020 je zníženie emisie skleníkových plynov o 60 percent, zníženie energetickej náročnosť o 14 percent a zredukovanie spotreby energie na vykurovanie a chladenie o 18 percent.
Piliere k naplneniu záväzkov
„Napriek tomu, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov je jedným z pilierov naplnenia záväzkov SR vo vzťahu ku klimatickej neutralite, v tejto oblasti nám chýba efektívne riadenie, prioritizácia obnovy a aj databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov,“ zdôraznil podpredseda NKÚ.
„V kontrolovaných rokoch 2014 až 2021 bolo obnovených 2 062 budov verejného sektora. Pri zachovaní tohto tempa by obnova všetkých energeticky nehospodárnych verejných budov trvala 27 rokov,“ dodal. Na Slovensku je asi 15-tisíc verejných budov. Podľa plánu obnovy a odolnosti sú niektoré čiastočne obnovené, avšak hĺbkovú opravu potrebuje až 75 percent z nich.
Chýbajúce odborné kapacity
Kontrolóri NKÚ potvrdili, že správcom verejných budov, aj v správe štátu, chýbajú odborné kapacity na zabezpečenie primeraného a dobre cieleného financovania, ako aj na prípravu a realizáciu projektov. Rezorty majú svoje budovy obnovovať prevažne podľa aktuálnej dostupnosti zdrojov, bez analytického posúdenia, nadrezortného pohľadu na priority a systematického plánovania investícií do ich obnovy, vzniká teda riziko neefektívneho a nehospodárneho vynakladania verejných zdrojov.
„Verejné subjekty svoje budovy, často postavené na lukratívnych pozemkoch neobnovujú, uprednostňujú radšej prenájom priestorov v nových energeticky hospodárnych súkromných stavbách a vlastné budovy nechávajú chátrať. Preto je čím ďalej väčší problém, aby verejné budovy spĺňali vysoké štandardy udržateľnosti a hrozí, že počet chátrajúcich verejných budov bude rásť geometrickým radom,“ upozornil podpredseda kontrolórov J. Ivančo.
Odporúčania pre parlament
Kontrolný úrad preto odporúča parlamentu zaviazať vládu vypracovať analýzu o možnom spojení súčasných delených kompetencií do jedného orgánu s pôsobnosťou pre štátne budovy. Mal by sa tiež sprehľadniť systém financovania obnovy budov zo zdrojov EÚ. Ďalej odporúča vznik digitalizovanej databázy s aktuálnymi analytickými údajmi o stave verejných budov a na jej základe by sa malo rozhodovať o potrebnej rekonštrukcii. Povinnosť zriadiť národnú databázu údajov o energetickej hospodárnosti budov Slovensku vyplýva aj z európskej smernice.
Ďalšie dôležité správy
