Vláda v utorok oznámila 17 opatrení na konsolidáciu verejných financií v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur. Vzhľadom na súčasný stav verejných financií a očakávanú trajektóriu vývoja verejného dlhu je konsolidácia viac než nevyhnutná.
„Objem predstavenej konsolidácie je z nášho pohľadu dostatočný. Na druhej strane, vzhľadom na potrebu skorého predstavenia rozpočtu a vedenia debaty s Európskou komisiou prichádza oznámenie opatrení pomerne neskoro, nie je preto ani čas na vedenie odbornej verenej debaty,“ komentoval opatrenia analytik Matej Horňák.
Konsolidácia je zameraná na príjmy
Súčasná podoba konsolidácie sa sústreďuje najmä na príjmovú stranu rozpočtu, menší dôraz je kladený na zoštíhľovanie a efektívnejšie fungovanie štátnej a verejnej správy, čím by sa väčší dôraz kládol na osekávanie a zefektívňovanie výdavkov.
„V prvom rade sa tak musíme sústrediť najmä na zvyšovanie hodnoty za peniaze existujúcich výdavkov, digitalizáciu procesov, zjednodušovanie agendy či zlučovanie činností tam, kde to má zmysel. V nastavení daňového mixu máme priestor najmä vo zvyšovaní daňového zaťaženia z majetku a environmentálnych daní, čím sa nám vytvorí priestor na znižovanie iných daní, napríklad z práce. Pri takto masívnej konsolidácii je z pohľadu pomeru spravodlivosti a výnosu práve daň z pridanej hodnoty jednou z najrýchlejších a najefektívnejších ciest,“ komentoval Matej Horňák.
Kontroverzná daň z finančných transakcií
Niektoré z týchto opatrení (napríklad daň z finančných transakcií) majú výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschopnosti. Takéto opatrenia tak povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie.
V ekonomike má zmysel, aby mali všetky firmy rovnaké daňové zaťaženie, keďže je to férové ku všetkým. Špeciálne zdaňovanie určitých sektorov zhoršuje predvídateľnosť ekonomického prostredia a môže vo firmách zvýšiť neistotu, že v zlých časoch bude tlak na konkrétne odvetvie vyšší. Z toho dôvodu môže dochádzať k tendencii vytvárať viac úspor a všeobecne byť opatrnejší pri svojej biznis stratégii, čo v konečnom dôsledku môže vplývať napríklad aj na ich ochotu investovať, myslí si analytik.
Inflácia zrejme vzrastie
„Zvýšenie sektorových daní spolu so zrušením energopomoci premietne do výrazne vyššej inflácie pre rok 2025 – oproti nášmu súčasnému odhadu na úrovni 3,5 percenta môže byť vyššia aj o viac ako 1,5 percentuálneho bodu,“ avizoval Matej Horňák. Pre efektívne vynakladanie prostriedkov je však princíp adresnosti uplatňovaný pri niektorých opatreniach správnym krokom. Cieľ konsolidácie na úrovni 4,7percenta HDP by bolo možné dosiahnuť aj s novými opatreniami vo výške asi 1,5 miliardy eur, čím si vláda potenciálne vytvára priestor na nové výdavky presahujúce jednu miliardu. Dôležité preto bude, akým spôsobom budú tieto prostriedky použité.
Ďalšie dôležité správy
