Obilnica sa vybrala na sever

Roľníci zo severu sa vždy sťahovali za dobrou úrodou. Teraz je to naopak. Presúva sa dobrá úroda. Na prelome milénia začalo globálne otepľovanie posúvať najvyššie úrodnosti obilnín a olejnín z dlho dominantného Žitného ostrova na horné Ponitrie. Najvyššie hektárové úrody v okolí Topoľčian či Bánoviec nad Bebravou prekvapili, no úplne nešokovali. Krajina je tam síce už zvlnená, ale pôdy stále úrodné. No počas posledných suchých rokov už farmárov z juhu preskakujú aj Liptáci. Tento rok im dokonca repka olejná sypala v krajine najviac. Neboli ďaleko ani od slovenských historických rekordov.

Negatívne dosahy oteplenia naberajú na intenzite až nečakane rýchlo a nakŕmiť ľudí bude čoraz ťažšie. Lebo globálne platí, že napriek tomu, že južné oblasti suchá i povodne trápia stále viac, sú tam polia rozsiahlejšie a lepšiaci sa sever nedokáže ich výpadky nahradiť. Slovensko z toho však môže vyťažiť. Ak na suchá vytiahne zbrane, ktoré mu príroda pridelila.

Prekreslené diagramy

Za posledných sto rokov sa teplota na Zemi v priemere zvýšila o tri štvrte stupňa Celzia. Na Slovensku o vyše stupeň. Priemerné zrážky v krajine za rovnaké obdobie klesli o šesť percent. Jej juh za storočnicu prišiel o desatinu zrážok. No sever, naopak, dostáva o tri percentá vlahy viac. Podunajská nížina je teda čoraz suchšia a severné oblasti čoraz vlhkejšie.

„Najväčším problémom pre agrárnu výrobu nie je, že sa menia dlhodobé priemery teplôt a zrážok. Ale že čoraz častejšie dochádza k veľkým výkyvom,“ hovorí riaditeľ piešťanského Výskumného ústavu rastlinnej výroby Ján Kraic. Tropické letá so 40-stupňovými teplotami sa na Slovensku sem-tam ako anomália objavovali storočia. No za posledných dvanásť rokov boli hneď štyrikrát. Škody na úrodách robí aj to, že zrážky síce v úhrne až tak neklesajú, no sú zle rozložené. „Keď potrebujú rastliny na jeseň pri vzchádzaní či na jar pri dozrievaní najviac vlahy, vtedy neprší. No v lete prichádza k prívalom, ktoré vyvolajú povodne,“ pokračuje J. Kraic.

Posledný hospodársky rok bol podľa neho ďalšou ukážkou, ako príroda mení farmárom podmienky. Jeseň bola tretia najsuchšia za posledných 140 rokov. Juh krajiny dostal len pätinu dlhodobého zrážkového priemeru. A rovnako suchá jar bola tretia najhorúcejšia, tiež za 140 rokov. Teploty boli o dva stupne vyššie ako dlhodobý priemer. „Polia tak dostali facku v každom období,“ hovorí J. Kraic.

Účet z posledného sucha sa dostavil. Karol Kovács, podpredseda juhoslovenského Poľnohospodárskeho družstva Strekov, hovorí, že jeho podnik teraz dosiahol inak bežné päťtonové hektárové úrody pšenice len na parcelách, ktoré predvlani zaliali povodne. Inde nedostali z hektára ani dve tony. Konečný priemer sa Strekovčanom zastavil pod troma tonami.

Drsné milénium

Smolou pre krajinu je, že roky sucha či povodní už rozhodne nie sú náhodné. Od prelomu milénia režú z úrod takmer každý druhý rok. O tom, že klíma výrazne škodí úrodám až posledné desaťročie, svedčí aj to, že záverečné tri desaťročia minulého storočia boli úrody na slovenských poliach oveľa stabilnejšie. Na ich výšku viac vplývala len ekonomická sila agrosektora, nie vývoj počasia.

Medzi rokmi 1970 až 1979 hektárové úrody obilnín v krajine postupne rástli z necelých troch na zhruba štyri tony. Hlavne vďaka zvyšovaniu produktivity v agrárnom sektore. Lepšie sa hnojilo, polia sa dokonalejšie chránili voči škodcom a chorobám. Priemer za celú tú dekádu sa dostal na 3,7 tony na hektár.

Ďalšia dekáda medzi rokom 1980 až 1989 bola zlatým obdobím slovenského agrosektora. Vysoké socialistické dotácie sa premietli do toho, že úrodnosť sa len s výnimkou jedného roka vždy pohybovala od štyroch do vyše piatich ton obilia na hektár. Dekádny priemer sa vyšplhal na 4,6 tony na hektár. Aj vďaka stále rekordnému roku 1988 s hektárovým priemerom 5,3 tony obilia.

Po revolúcii sa začalo prejavovať zníženie dotačných podpôr a širšia konkurencia na voľnom trhu. Medzi rokmi 1990 až 1999 sa síce neobjavili žiadne výrazné prepady úrod, no zaznamenané neboli ani žiadne silné roky. V tejto dekáde sa hektárové úrody priblížili k piatim tonám len raz, v roku 1991. Desaťročný priemer klesol na 4,2 tony na hektár.

Úplne iný vývoj nabrali obilné výnosy po prelome milénia. V biznise sa síce udržali len ekonomicky najzdravšie podniky, a tak pri dobrom počasí v rokoch 2008 či 2011 obilie presiahlo aj päť ton na hektár. Ale často prichádzajú aj prepadáky. Kým v rokoch 1973 až 1999 sa slovenský obilný vynos nedostal pod tri a pol tony na hektár ani raz, za posledných dvanásť rokov štyrikrát. Vždy v dôsledku sucha či povodní. Najslabší bol rok 2000 s výnosom len 2,7 tony. No klíma orezala i roky 2003, 2007 a aj tento. Podľa predbežných hlásení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je tohtoročný priemerný výnos 3,2 tony. V konečnom dôsledku za posledných dvanásť rokov klesol hektárový priemer na štyri tony. Slovensko sa tak pre klimatické zmeny pomaly vracia do časov spred štyridsiatich rokov.

Podtatranská megarepka

Uprostred častých atakov sucha a povodní je výhodou aspoň členitosť Slovenska. Južania úrody strácajú, kým farmári na severe ich zvyšujú. Produkčné maximá sa v posledných rokoch objavujú okolo Trnavy, Topoľčian, Bánoviec nad Bebravou či Piešťan. No počas suchých rokov Žitný ostrov už predstihujú dokonca aj severnejšie položené podtatranské oblasti s oveľa menej úrodnými pôdami. „Keď južanská pôda nedostane potrebnú vlahu, darmo je úrodnejšia. Vyššie výnosy majú farmári na menej kvalitných pôdach z podhorských oblastí. Vlaha rozhoduje,“ hovorí J. Kraic.

V suchom roku 2003 sa prvýkrát stalo, že podhorské okresy Liptovský Mikuláš a Ružomberok mali vyššie hektárové výnosy obilnín ako južanské okresy Komárno či Nové Zámky. Liptáci predstihli Komárno s obilím aj v predvlaňajšom povodňovom roku. Sever prekonal juh aj tento rok. Liptov mal hektárové úrody obilia 3,8 tony. Komárno 3,6 a Nové Zámky len 3,2 tony. V obilí však zatiaľ podtatranská oblasť nedrží slovenské prvenstvá ani v tých najsuchších rokoch. Líderstvo aj tento rok obhájili bánovskí farmári s výnosom 4,4 tony na hektár.

No v repke olejnej sú už Podtatranci najlepší. S tohtoročným hektárovým výnosom tri tony predstihli o vyše tonu nielen farmárov z Komárna a Nových Zámkov, ale o vyše pol tony aj Bánovčanov. Neboli ďaleko ani od celoslovenských historických rekordov. Len o málo vyššie ako trojtonové výnosy repky zaznamenali v krajine Topoľčanci pred troma rokmi a Nitrania vlani.

Posun rekordov na sever však Slovensku boj s otepľovaním nevyhrá. Iba si ním zmenšuje rany. Obilie totiž predsa len má najlepšie podmienky na juhu. V dobrých rokoch sa ho tam urodí na hektár vyše šesť ton a o tom na severe zatiaľ len snívajú. Ešte dôležitejšie je to, že na juhu je oveľa viac polí ako na severe. Okres Nové Zámky tento rok zberal hustosiate obilniny a repku zo 44 tisícov hektárov. Okresy Ružomberok a Liptovský Mikuláš spolu z necelých osemtisíc hektárov.

Parádna, no tupá zbraň

Slovensko má na suchá čosi v rukáve. Podzemné zásoby vody pod Žitným ostrovom sú jednou z najväčších zásobární v Európe. „Keby sme ju vedeli počas suchých rokov dostať závlahami k rastlinám, vďaka Žitnému ostrovu by sme mohli obilím zásobovať menej obdarené regióny,“ hovorí J. Kraic. Sucho by sa stalo konkurenčnou výhodou nielen pre členitejší sever, ale pre celé Slovensko. Krajina má pritom ešte zo socializmu vybudované závlahy na vyše 320-tisíc hektároch pôdy. Teda na tretine ornej pôdy.

No vo výskumníkovom „keby“ je najväčší problém. Slovenskí farmári totiž aj pri suchých rokoch využívajú závlahy len veľmi striedmo. „Viac sa spoliehajú na prírodu. Závlahy spúšťajú, až keď je už pre rastliny pomaly neskoro,“ hovorí J. Kraic. K. Kovács zo strekovského družstva priznáva, že jeho podnik aj v čase sucha zavlažuje len svoju menšiu viničnú škôlku. Kvôli peniazom. Za hlavné závlahové prípojky si síce štát pýta od farmárov len symbolické nájmy, no pre nich je drahá aj samotná voda a spotrebovaná elektrika. Nosné obilniny a olejniny tak na Slovensku nikto nezavlažuje. „Nebolo by to efektívne. Nemajú také ceny, aby sa z nich dali vykryť aj závlahy,“ hovorí K. Kovács.

Správca závlah, bratislavský štátny podnik Hydromeliorácie v poslednej výročnej správe informuje, že ak sa niečo na Slovensku zavlažuje, tak jedine zemiaky, zelenina, osivárska kukurica a najnovšie sú aktívni aj pestovatelia trávnikov. Oveľa menej ako dakedy sa zavlažuje cukrová repa, kukurica a krmoviny. Peňazí nie je dosť nielen na prevádzku závlah, ale ani na to, aby sa udržiavali v slušnom stave. Hydromeliorácie majú veľký problém s rozkrádaním. Vlani spravili zlodeji železa a medi na závlahách škody za skoro dva milióny eur. Medziročne sa to strojnásobilo. Dôvod: zvýšenie výkupných cien šrotu. A Hydromeliorácie boli schopné vlani do opráv závlah investovať len niečo viac ako stotisíc eur.

J. Kraic predpokladá, že pri terajšom vývoji klímy sa Slovensko bude môcť časom posunúť k masívnejšiemu využitiu závlah. Spolu s čoraz častejšími globálnymi suchami a povodňami sa totiž ceny obilnín i olejnín usadia tak vysoko, že sa závlahy budú oplácať.

Aktívna obrana

Podľa neho sa však farmy na slovenskom juhu môžu začať lepšie vyzbrojovať voči suchám aj inými zbraňami. I keď, rovnako ako pri závlahách, sú vraj dosť laxné. Tvrdí, že by sa mohli zamerať na šľachtenie odolnejších odrôd. Aj tie certifikované, čo už na trhu sú, pokrývajú len zhruba polovicu výsevov.

Suchá lepšie zvládajú aj polia obrobené bezorbovými technológiami. Z nich sa nestráca toľko vlahy. K. Kovács upozorňuje, že po klasickej hlbokej orbe sa dosahujú vyššie úrody a polia menej zarastajú burinou. J. Kraic však hovorí, že mnohé iné farmy si už na bezorbové technológie zvykli. Majú síce nižšie úrody, no šetria na tom, že sú lacnejšie.

Slovenskí farmári musia podľa J. Kraica bojovať voči suchu aktívnejšie ako doteraz aj preto, že ich priamych konkurentov zo západnej Európy ohrozuje predsa len menej. Krajiny pri moriach, ako napríklad Francúzsko či Holandsko, netrpia až takými vysokými teplotami a majú viac zrážok.

Sever proti juhu
(úrodnosť, tona na hektár)

Cena sucha
Zalievanie vidieka

Tohtoročné sucho rozhýbalo aj vládu Roberta Fica. V polovici uplynulého mesiaca si vyšla na výjazd do Nových Sadov, kde farmárči so svojimi družstevníkmi známy farmársky predák Ivan Oravec. „Toto je pre farmárov extrémna situácia. Musíme im pomôcť. Považujem to za politicky správne,“ prišlo aj na vyhlásenia premiéra. S prísľubom, že farmári, ktorým sucho zobralo viac ako tretinu úrody, môžu počítať s celkovými výpomocami štátu 70 miliónov eur. Vonku čakajúci farmári, ktorí svoje celoslovenské škody zo sucha vyčísľujú na zhruba 200 miliónov eur, zatlieskali. No pravda je aj to, že kabinet sa zároveň, možno nečakane, správal dosť striedmo. V čase napnutého štátneho rozpočtu totiž drvivá väčšina výpomoci nepredstavuje žiadne nové dotácie. Skôr ide o pôžičky či peniaze presunuté z iných podporných balíčkov ministerstva pôdohospodárstva.

Traktorom lacnejšie

Z celého balíčka zvyšuje deficit rozpočtu iba 10 miliónov eur, ktoré bude vláda farmárom spätne vracať z uhradenej spotrebnej dane za naftu. Takto budú mať liter nafty lacnejší o 15 centov.

Okrem toho im štát rýchlejšie vyplatí dva milióny eur priamych platieb. Sumou 660-tisíc eur im bude dotovať zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných. Na dlhšie časové obdobie im rozloží využitie 12 miliónov eur, ktoré majú byť na pasportizáciu staršej mechanizácie. A o jeden a pol mesiaca vláda farmárom odložila splátky nájmov za štátnu pôdu.

Najväčší, 30-miliónový balíček majú z výpomocí kryť pôžičky na založenie novej úrody s iba polpercentným úrokom. Pre farmárov je to omnoho lukratívnejšie, ako ísť do banky. No len zdanlivo, lebo v zmysle pravidiel EÚ nárok na takéto pôžičky majú iba farmy s menej ako 50 zamestnancami. Vláda chce síce od Bruselu dostať výnimku, no zatiaľ platí, že veľké družstvá sú úplne mimo týchto pôžičiek.

Kritik z vlastnej stajne

I kvôli takýmto pôžičkám celý balík vládnych výpomocí kritizuje farmár z Dvorov nad Žitavou Stanislav Becík, s ktorým pôvodne Smer-SD rátal opätovne na post ministra pôdohospodárstva, no napokon ho pridelil chemikovi Ľubomírovi Jahnátkovi.

Nepáči sa mu, že vláda pomáha hlavne so založením novej úrody. „To je však zbytočné, lebo ceny obilnín i olejnín idú hore, a tak – i keď sa farmárovi urodilo menej – na založenie úrody bude môcť využiť z toho vyplývajúce vyššie zisky,“ upozorňuje. S tým, že namiesto nových osevov mala vláda podporiť upadajúcu živočíšnu výrobu. Farmári sa už dlhšie ozývajú, že na zvládnutie sucha či povodní by bolo najlepšie, keby vláda založila špeciálny rizikový fond. V ňom by sa kumulovali štátne dotácie so zdrojmi farmárov a poisťovní. S tým, že agrosektor by dopredu vedel, s akými odškodneniami môže počítať. Doteraz vláda o odškodnení rozhodovala vždy na poslednú chvíľu a v rôznej miere. Podľa náklonnosti politikov.

Ilustračné foto - Maňo Štrauch