Obchvat Bratislavy mešká. Štát a stavbári sa vinia navzájom

Čas sa naťahuje a pochybnosti pribúdajú. Najnovšie si stavebné konzorcium (zároveň koncesionár) a ministerstvo dopravy posielajú cez médiá odkazy, v ktorých si navzájom pripisujú zodpovednosť za časový sklz.

Povolenia nestihli

Výstavba bratislavského obchvatu D4 a rýchlostnej cesty R7 v smere od Šamorína mala podľa zmluvy prebiehať od júna 2016 zhruba do konca roka 2020. To sa však nenaplní, lebo meškajú povolenia, na základe ktorých by mohlo konzorcium Obchvat Nula, pod vedením španielskej spoločnosti Cintra, výstavbu naplno rozbehnúť.

Povolenia pritom malo čiastočne vybavovať ministerstvo dopravy, respektíve Národná diaľničná spoločnosť, a sčasti aj samotní stavbári. Štát zabezpečuje prvú časť, ktorej vyvrcholením je vydanie stavebného povolenia. Túto úlohu síce splnil, ale s veľký oneskorením.

Napríklad pri najväčšom úseku D4 Jarovce – Ivanka sever malo byť stavebné povolenie podľa platnej zmluvy schválené ku koncu novembra 2016. V skutočnosti sa tak stalo až v septembri 2017, čiže o takmer 10 mesiacov neskôr.

Zdroj: NMH / Martin Domok

Nedostatočné nasadenie

Ministerstvo z časového sklzu viní aj koncesionára. Ten má podľa zmluvy pod palcom druhú fázu projektovania. V rámci nej zavádza do projektu technické vylepšenia, ktoré majú znížiť stavebné náklady. Tieto zmeny si vyžadujú opätovné schválenie a vydanie nových právoplatných stavebných povolení, ktoré sú podmienkou reálnej výstavby, vysvetlil koncesionár.

„Spomínaný proces však bolo možné začať až po obdržaní prvotných stavebných povolení zo strany verejného obstarávateľa (ministerstva, pozn. TREND),“ argumentoval vo svojej tlačovej správe koncesionár.

Na ministerstve si však myslia, že konzorcium s úpravou projektu mešká. „Spôsobil to aj fakt, že projekčné práce koncesionára neprebiehali v dostatočnom tempe a ten podával žiadosti o vydanie rozhodnutí ministerstva životného prostredia oveľa neskôr, ako reálne mohol,“ tvrdí tlačové oddelenie rezortu dopravy. Koncesionár podľa neho brzdí proces aj tým, že zmeny rozdeľuje na viacero konaní, čo má zaťažovať príslušný orgán a spôsobovať ťažkosti pri posudzovaní zmien. „Preto so znepokojením vnímame vyhlásenia koncesionára, ktorými sa snaží ospravedlňovať nedostatok svojho nasadenia.“

Doteraz konzorcium navonok komunikovalo veľmi zdržanlivo, z vyjadrení ministerstva cítiť ostrejší tón. Môže to znamenať, že si takto pripravujú pôdu na budúci súdny spor, povedal TRENDU nemenovaný advokát jednej z renomovaných právnych kancelárií, ktorý má s podobnými prípadmi skúsenosti.

Ministerstvo vyzýva koncesionára, „aby spustil výstavbu naplno na základe právoplatných stavebných povolení do maximálnej možnej miery, aby minimalizoval akékoľvek omeškanie, čo je zakotvené priamo v koncesnej zmluve.“ Konzorcium zase zdôraznilo, že výstavba nie je v plnom rozsahu možná bez právoplatných upravených stavebných povolení, ktoré reflektujú jeho technické riešenia.

Najväčšia križovatka

Osobitým problémom je križovatka diaľnice D1 s obchvatom D4 pri Ivanke pri Dunaji. Jej dokončenie