„Všetci ľudia so zdravým rozumom, ktorí sa zaoberajú reálnou politikou, chápu, že je úplný nezmysel odvolávať sa na hrozby z Ruska voči - povedzme - Pobaltiu,“ povedal V. Putin agentúre Bloomberg v rozhovore, ktorý Kremeľ zverejnil v plnom znení.

„Vari sa snáď chystáme bojovať s NATO? Koľko ľudí žije v členských krajinách NATO? Asi 600 miliónov, že? Ale v Rusku žije 146 miliónov ľudí. Áno, sme najväčšia jadrová veľmoc, ale naozaj predpokladáte, že sa chystáme dobyť Pobaltie s využitím jadrových zbraní? Čo je to za nezmysel?“ čudoval sa ruský vodca.

Moskva si podľa V. Putina praje, aby vplyv Ruska bol „zjavný a podstatný“, ale „vkladáme do toho absolútne mierový a pozitívny obsah“, teda má ísť o „vplyv ekonomický, humanitárny, vplyv súvisiaci s rozvojom rovnoprávnej spolupráce s našimi susedmi“.

Vzťahy Ruska so Západom prudko ochladli po ruskej anexii Krymu a rozpútaní proruského povstania na východe Ukrajiny proti novému prozápadnému režimu v Kyjeve na jar 2014. Vyhlásenie západných sankcií proti Rusku viedli Moskvu k odvete v podobe zákazu dovozu západných potravín.

„Nie, nič by som neurobil inak. Myslím si, že naši partneri by mali mnohé robiť inak,“ odpovedal V. Putin na otázku, či by niečo počas svojej éry zmenil vo vzťahoch so Západom. Tvrdil, že Rusi na konci sovietskej éry prezradili svoje odpočúvacie zariadenia v americkom veľvyslanectve v Moskve, ale od Američanov sa ničoho podobného nedočkali, naopak americká Ústredná spravodajská služba (CIA) špehuje Rusko viac ako kedykoľvek predtým.

Podobe Rusi na desať rokov prerušili lety svojich strategických bombardérov pozdĺž hraníc USA, zatiaľ čo lety amerických bombardérov pokračovali.

Podľa expertov si prerušenie letov ruských bombardérov v rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu vynútil nedostatok peňazí. A Američania museli v roku 1985 prerušiť výstavbu svojho nového veľvyslanectva v Moskve, pretože zistili, že novostavba je prešpikovaná sovietskym odpočúvacím zariadením.

V. Putin povedal, že sa ešte nerozhodol, či sa bude v roku 2018 uchádzať o zvolenie na ďalších šesť rokov na čele štátu. Jasno má však v tom, že budúci ruský vodca by podľa neho mal byť „pomerne mladý, ale zrelý“. Sám vraj nemá žiadny tajný recept na dlhoročné vládnutie, stačí mu vraj, že sa zaujíma o nálady a potreby ľudí a podľa toho sa zariadi.