Keď vo voľbách koncom roka 2008 poslali čierneho muža do Bieleho domu, vykonali Američania jeden z najpozoruhodnejších skutkov rebrandingu v histórii ich pozoruhodného národa. No nadchádzajúci rok bude pre Baracka Obamu skľučujúci. A nielen pre železné pravidlo, podľa ktorého všetko nové krátko trvá. Jeho druhý prezidentský rok odhalí zásadnú slabosť politickej koalície, ktorá ho zvolila, škálu ťažkostí, ktoré zdedil, zanovitý odpor Američanov k náhlym zmenám a ich pretrvávajúcu náklonnosť k snom o malej vláde a individuálnych príležitostiach.
Všimnime si, že novosť farby a štýlu B. Obamu nepretrvala ani počas celého prvého roka. Obľúbenosť, ktorej sa podľa prieskumov tešil u 70 percent obyvateľstva na začiatku roka 2009, padla koncom leta na 50 percent, čo je priemer (či o trochu menej) pre prezidentov po prvých deviatich mesiacoch ich pôsobenia. V jeho prípade prišlo k tomuto poklesu rýchlejšie, keď pristúpil k niekoľkým rozhodným zásahom pri hasení ekonomického požiaru – k fiškálnym stimulom, reštrukturalizácii detroitských výrobcov áut. To znamená, že voliči v roku 2010 nebudú inklinovať k vyjadrovaniu vďaky za zvrátenie veľkej krízy, ktorá neprišla.
Pravdepodobnejšie je, že ho budú viniť za recesiu, ktorá prišla. A väčšina Američanov nebude mať dobrý pocit zo svojej budúcnosti. Pracovných miest bude stále málo, dane budú stúpať napriek neuváženému sľubu, že nezdvihne dane pre strednú triedu, a deficit bude raketovo stúpať k nebu po neudržateľnej trajektórii.
Ba čo viac, v roku 2010 sa už B. Obama nebude môcť vyhovárať, že všetko, čo sa deje, je mimo jeho kontroly. Vzhľadom na rozsah krízy mohol sa rozhodnúť zamerať iba na jeden cieľ, na obnovu hospodárstva. Namiesto toho spravil odvážne (pre niekoho ľahkomyseľné) rozhodnutie dosiahnuť viac.
Je pravda, že väčšina Obamových voličov volala po komplexnej reforme zdravotníctva a legislatíve bojujúcej proti globálnemu otepľovaniu. Ale v roku 2010 sa mnohí z nadšencov, ktorí chceli a čakali odvážne zmeny, budú cítiť sklamaní slabou legislatívou, ktorá vzíde z Kapitolu. Ďalší budú tvrdiť, že bola veľká chyba púšťať sa do nákladných reforiem v čase finančnej núdze. Okrem toho, zásadný problém prezidenta B. Obamu bude, že v roku 2010 bude už väčšina voličov cítiť najmä krátkodobé náklady zmeny v zdravotnej starostlivosti a energetike a ešte nie dlhodobé benefity.
Politika zmeny
To poukazuje na ďalšiu zraniteľnosť. Koalícia B. Obamu, ktorá pochodovala v roku 2008 pod lákavým, no nejasným nápisom „zmena“, sa bude trieštiť. Najideologickejší členovia sú zhrození „zradami“, ako je prezidentovo nekonanie v súvislosti s manželstvami gayov či politikou pokračujúceho zadržiavania podozrivých z terorizmu bez riadnych súdnych procesov. Sklamané očakávania zatvoria niektorých doma v čase novembrových volieb do Kongresu. Medzi ďalšími, čo zostanú doma, budú prvovoliči, najmä mladí a čierni, ktorí boli v roku 2008 elektrizovaní viac jeho osobnosťou ako jeho politikou. Viacerí sa na to budú pozerať tak, že už spravili dosť, keď poslali B. Obamu do Bieleho domu. Nevzrušení jeho návrhmi na znižovanie emisií či legislatívou v zdravotníctve, prečo by sa mali opäť namáhať?
Odkedy sa ľavica sťažuje, že B. Obama vládne ako stredový politik, dalo by sa čakať, že jeho voliči, ktorí sa označujú ako nezávislí, zostanú v kongresových voľbách s demokratmi.
No zamyslime sa opäť. Nezávislí sa budú cítiť podvedení tak ako ľavica. Posolstvo republikánov, že B. Obama zastrešuje najväčší rozmach kompetencií vlády za desaťročia, a pocit, že nespravil nič, aby zabrzdil najhorších partizánov v Demokratickej strane a protekcionistov na Kapitole, získajú na sile. Mnoho Američanov je nahnevaných pri pohľade na Wall Street, ktorý získava verejné peniaze, kým riadni občania strácajú pracovné miesta, domy a penzijné úspory. Tvrdé obdobie 2010 zaručuje, že ich hnev sa rýchlo nepoddá.
Útechu nenájde B. Obama ani na medzinárodnej scéne. Napriek jeho dlhodobým rozhodnutiam o Iraku a Afganistane americké sily budú ešte v roku 2010 musieť strpieť nepríjemné chvíle v oboch krajinách. V jeho druhom roku bude ľuďom čoraz jasnejšie, že Američania strácajú status jedinej svetovej supermocnosti a nespochybniteľného top národa, pretože hospodárska sila oslabne. Tento trend bude čoraz jasnejší s tým, ako porastú nové sily v Ázii, ale to neodradí voličov od toho, aby vinili človeka v Bielom dome.
Stratí svoj dom?
Celkovo však výsledok kongresových volieb v novembri bude reflektovať fakt, že ani ekonomická kríza mimoriadnych rozmerov nedokáže podkopať vieru mnohých Američanov v slobodný trh a donútiť ich, aby si osvojili myšlienku väčšej vlády. Pocit, že B. Obama sa nakláňa príliš doľava, bude stáť demokratov mnoho kresiel. Hoci Senát zostane mimo dosahu republikánov, môžu získať kontrolu v Snemovni reprezentantov. Nie menej ako 84 demokratických kresiel predstavuje okrsky, ktoré získal George Bush v 2004 alebo senátor John McCain v 2008. A tie znovu získajú republikáni.
Za zmienku stojí, že biedny rok 2010 nevyhnutne neznamená, že B. Obama nevyhrá voľby alebo že jeho prezidentstvo sa do histórie zapíše ako zlyhanie. Iní prezidenti, vrátane Ronalda Reagana a Billa Clintona, boli schopní sa odraziť zo zúfalého roka a neúspechu v polovici volebného obdobia. No rok 2010 bude skúška pre už nie takého sviežeho a nového amerického prezident.
Autor je šéf kancelárie The Economist vo Washingtone.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto - Archív
