V súčasnosti osemčlenný Najvyšší súd USA sa v prístupe ku kontroverzne vnímanej reforme rozdelil na dve rovnaké polovice. Podľa agentúry AP tým prakticky zamedzil tomu, aby Obamov plán mohol vstúpiť do platnosti ešte počas jeho úradovania v Bielom dome, ktoré sa skončí v januári 2017.
Demokrat B. Obama sa v otázke imigračnej reformy rozhodol konať samostatne a zaviesť ju formou prezidentského dekrétu vzhľadom na silný odpor najmä zo strany republikánskych členov Kongresu. Tí sú presvedčení, že prezident svojím postupom prekročil svoje právomoci. B. Obama tvrdí, že nemal inú možnosť ako obísť Kongres, keďže ten odmietal prijať nevyhnutné imigračné reformy.
Na najvyšší súd sa obrátilo 26 štátov kontrolovaných republikánmi a ich argumenty podporili aj republikánski kongresmani. Súd okrem iného posudzoval aj to, či Obamovo nariadenie vyžadovalo súhlas Kongresu.
Sudcovia zostali v tomto smere rozdelení v pomere 4:4. Znamená to, že zostáva v platnosti rozhodnutie súdu nižšej inštancie, ktorý dospel k záveru, že B. Obama obídením Kongresu svoje právomoci prekročil, takže reforma z roku 2014 nemôže vstúpiť do platnosti.
Obamove nariadenie malo umožniť mnohým neregistrovaným prisťahovalcom, ktorých deti sa už narodili na území USA, získať pracovné povolenie, čo by ich ochránilo pred deportáciou.
