Túto daň, ktorú mimochodom Biely dom označuje skôr za poplatok, by mali platiť ropné spoločnosti, ktoré, ako sa dá očakávať, túto daň premietnu do cien pre koncových spotrebiteľov. Ako bude celý koncept dane vyzerať, je zatiaľ nejasné, daň sa ale bude týkať len ropy, ktorá je do Spojených štátov dovážaná. Na ropu, ktorú Američania z krajiny exportujú, by sa nemala vzťahovať.  

Hlavný cieľ, kam majú investície smerovať, je udržateľná a efektívnejšia doprava, ktorá by mohla znížiť objem emisií a znečistenie ovzdušia – ide predovšetkým o hromadnú dopravu, vysokorýchlostné vlaky alebo samoriadiace autá. Plán chce prezident objasniť budúci týždeň, keď bude prezentovať finálny návrh rozpočtu na rok 2017. 

Dopad: 25 centov na každom galóne

Návrh počíta s celkovou sumou až 300 miliárd dolárov, ktoré by mohli byť investované v nasledujúcich desiatich rokov do zelenej dopravy. Suma 32 miliárd, ktorú by rozpočet z dane mal získať v roku 2017, by sa mala rozdeliť do troch zložiek: 20 miliárd by šlo na projekty, ktoré majú viesť k zníženiu intenzity dopravy a zlepšenie dochádzania, 10 miliárd na štátnu a lokálnu dopravu a klimatické programy a zvyšné dve miliardy za výskum v oblasti „zelených“ áut a lietadiel.

Prezident sa doteraz zásadnejšej reforme, ktorá by mala zlepšiť dopravu v USA, bránil zubami-nechtami. Američania sú závislí na autách a cenu benzínu vnímajú citlivo - v súčasnosti sa cena benzínu pohybuje v USA okolo 1,95 dolára za galón. Keďže sa ale blíži Obamov koniec v úrade, dovolil si aj tento odvážnejší krok.

V návrhu sa píše, že daň vytvorí „jasný podnet pre inovácie v súkromnom sektore s cieľom znížiť našu závislosť od ropy a investovať do čistých energetických technológií, ktoré budú poháňať našu budúcnosť“.

Portál Politico.com tvrdí, že návrh nemá šancu prejsť cez Kongres, ktorý ovládajú republikáni. Už len z princípu, keďže o post prezidenta budú usilovať aj republikánski kandidáti – Ted Cruz, Donald Trump či Marco Rubio.

Návrh môže spôsobiť problémy aj Hillary Clintonovej, ktorá v predvolebnej kampani sľubuje, že nebude zaťažovať ďalšími daňami americké rodiny s ročným príjmom pod 250-tisíc dolárov.

Ak by sa daň predsalen zázrakom presadila, mala by dopad na každého Američana, ktorý jazdí autom. Na každom galóne (3,78 litra) by zaplatili o 22 až 24 centov viac. Daň nemá byť zavedená nárazovo, ale postupne v priebehu piatich rokov. Zmieňované zdraženie benzínu o 24 centov by motoristi pocítili v plnej výške zrejme až v roku 2022.

H. Clinton ani jej najväčší rival spomedzi demokratov Bernie Sanders tému nemôžu celkom ignorovať aj preto, že v predvolebnej kampani kritizujú závislosť Ameriky od fosílnych palív. Doprava sa na produkcii emisií v USA podieľa 31 percentami a obaja kandidáti volajú po zásadnej reforme, ktorá by mala riešiť klimatické zmeny. 

Republikáni: Návrh je mŕtvy už teraz

„Návrh na zdanenie ropy 10 dolármi je už pred príchodom do Kongresu mŕtvy,“ povedal podľa portálu Bloomberg republikán Steve Scalise. V podobnom duchu sa vyjadril aj republikán z Oklahomy Jim Inhofe, ktorý síce súhlasí s tým, že USA potrebujú investovať peniaze do dopravnej infraštruktúry, ale daň v podobe, v akej ju navrhuje Biely dom, je podľa neho nezmyselná strata času. „Nie som si istý, prečo sa prezident obťažuje a chce poslať rozpočet do Kongresu. Amerika je pripravená na nového prezidenta,“ povedal.

Šéf Snemovne reprezentantov Paul Ryan dokonca na prezidenta použil výraz „lame duck president“. Ten sa v Spojených štátoch používa pre politikov, ktorí, často na konci svojho volebného obdobia, už nemajú silu, moc a vplyv, aby niečo veľké presadili.

Minister dopravy Anthony Foxx ale iniciatívu B. Obamu víta ako správny krok, pretože zlepšenie dopravnej priepustnosti zlepší v konečnom dôsledku život podnikateľom, bežným ľuďom a nakoniec zníži aj emisie. „Nedostatočná infraštruktúra zvyšuje náklady pre podniky a spotrebiteľov - vrátane motoristov v dopravnej zápche. Ide o skrytú daň a poškodzovanie životného prostredia,“ obhajoval plány prezidenta minister dopravy.

Návrh prichádza v okamihu, keď si spotrebitelia užívajú veľmi nízke ceny ropy na svetových trhoch. Na druhej strane ropné spoločnosti, ktoré by boli daňou dotknuté, prežívajú podľa Nezávislej americkej ropnej asociácie „najhoršiu krízu za posledných 25 rokov“. „Nenechajte sa pomýliť, je to daň, ktorú zaplatí spotrebiteľ, ale je skrytá ako daň, ktorú zaplatia ropné spoločnosti,“ povedal hovorca asociácie Neal Kirby. 

OBAMA'S BUDGET will not lead to oil tax: https://t.co/GobBkJMfR2 pic.twitter.com/9JnclY6e2A

— John Kemp (@JKempEnergy) February 5, 2016

Biely dom sa bráni, že peniaze na investície do dopravy je potrebné zohnať. Naznačuje, že Američanom sa nezvýšila spotrebná daň z benzínu už vyše dve desaťročia. Spotrebnú daň vo výške jeden cent na galón benzínu zaviedli už v roku 1932 a odvtedy ju postupne zvyšovali len päťkrát:

  • v roku 1951 na dva centy
  • v roku 1959 na štyri centy
  • v roku 1983 na deväť centov
  • v roku 1990 na 14 centov
  • poslednýkrát ju zvýšili v roku 1993 na 18,3 centa

Američania zdaňujú aj diesel a spolu s príjmami so spotrebnou daňou z benzínu financujú cez takzvaný fond Highway Trust Fund údržbu a rozvoj diaľníc a mostov. Daň sa napriek inflácií nezvyšovala. Tie sú často v katastrofálnom stave, na čo poukázal vo svojej show pred časom aj komik John Oliver. 

Spotrebná daň z benzínu je niečo iné ako daň (poplatok), ktorý navrhuje B. Obama. Spotrebná daň je oveľa jednoduchšia a dotkne sa motoristov a sekundárne podnikateľov.

Poplatok, ktorý spomína prezident, je ale oveľa širší pojem, pretože zdaňuje priamo ropu a nie jej produkt - benzín alebo naftu. To znamená, že jej dopad na ekonomiku bude oveľa rozsiahlejší a dotkne sa všetkého. Od leteckého paliva, vykurovania až po plasty a teda celú ekonomiku, ktorá je na rope závislá.