Plénum schválilo rozpočet na budúci rok, deficit má dosiahnuť 4,94 percenta

Plénum Národnej rady v utorok schválilo zákon roka, teda štátny rozpočet na budúci rok. Hlasovalo zaň 91 zo 146 prítomných poslancov. Spolu s ním vzalo plénum na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky.

Štátny rozpočet na budúci rok podporili poslanecké kluby OĽaNO, SaS a Sme rodina. Proti hlasovali poslanci Smeru a ĽSNS. Z nezaradených poslancov rozpočet podporili Jana Žitňanská, Alexandra Pivková, Miriam Šuteková, Ján Krošlák a Juraj Šeliga. Zdržali sa Jozef Šimko, Miroslav Kollár a Tomáš Valášek, ostatní nezaradení boli proti.

Slovensko bude hospodáriť s takmer 5-percentným deficitom

Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Schodok v tomto roku má byť necelých 8 percent HDP.

V ďalších rokoch by mal deficit verejných financií klesať pod 3-percentnú hranicu. V roku 2023 by to malo byť 2,7 percenta HDP. Na rok 2024 vyžaduje platná legislatíva pri očakávanej úrovni verejného dlhu vyrovnaný rozpočet. To by si podľa rezortu financií vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 miliardy eur.

Príjmy rozpočtu

Celkové príjmy verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 44,2 miliardy eur a výdavky 49,4 miliardy eur. Samotný štátny rozpočet počíta v návrhu s celkovými príjmami v roku 2022 v hodnote takmer 20 miliárd eur a výdavkami 25,4 miliardy eur. Schodok v hotovostnom vyjadrení by tak mal dosiahnuť 5,5 miliardy eur.

Viacročný rozpočet verejnej správy počíta s tým, že by mal hrubý dlh SR kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 percenta HDP. Následne do roku 2024 by mal klesnúť pod 59 percent HDP.

Návrh počíta s alokáciou peňazí z plánu obnovy

Návrh rozpočtu obsahuje na roky 2022 až 2024 alokáciu peňazí z plánu obnovy v celkovom objeme 4,59 miliardy eur. V budúcom roku má najviac výdavkov z tohto plánu smerovať do zelenej ekonomiky (454 miliónov eur), vzdelávania (323 miliónov eur) a zdravia (218 miliónov eur).

Presuny prostriedkov

Plénum zároveň odobrilo presunutie prostriedkov z dotačného systému z kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), ktoré boli určené na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok, do príslušného podprogramu Ministerstva kultúry ako trvalé systémové riešenie poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na tieto účely. Finančné prostriedky v danom podprograme sa prijatím pozmeňujúceho návrhu Milana Vetráka (OĽaNO) zvýšia o 2,69 milióna eur a o túto sumu sa zároveň znižujú dotácie obciam.

Pozmeňujúci návrh k rozpočtu predložil aj nezaradený poslanec Erik Tomáš, hovoril v ňom o 200 eurách pre všetkých dôchodcov na výdavky spojené s rastom cien. Nezaradený poslanec Richard Raši chcel zasa presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na budúci rok 500 miliónov eur do kapitoly rezortu zdravotníctva. Oba návrhy však plénum odmietlo.

Poslanec ĽSNS Martin Beluský zasa chcel v rámci kapitoly VPS znížiť rezervu na negatívne vplyvy pandémie o viac ako 135 miliónov eur. Išlo by o jednorazovú pomoc osobám nad 60 rokov na zmiernenie dôsledkov pandémie a rastu cien energií a potravín. Ani tento pozmeňujúci návrh poslanci neschválili.

Matovičove podmienky

Minister financií Igor Matovič podmienil výslednú podobu rozpočtu na rok 2022 viacerými zákonmi, a to o dôchodkovej reforme, výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. Pri rokovaní o návrhu rozpočtu v pléne parlamentu Matovič vyhlásil, že aj keď bude rozpočet schválený s deficitom 4,94 percenta HDP, nedovolí čerpať z prostriedkov nad 4,3 percena, keďže sa v koalícii na troch ústavných zmenách nedohodli.