Amerika a Európa po studenej vojne vytvorili ekonomický poriadok založený na otvorených trhoch, globálnom obchode a obmedzenom zasahovaní štátu do ekonomiky. Klimatické zmeny vtedy ešte nepredstavovali bezprostrednú hrozbu. Vstup Číny a Ruska do globálnej ekonomiky sa všeobecne považoval za prospešný, nielen pre nich, ale aj pre ich západných obchodných partnerov. V súlade s tým, ako obe krajiny napredovali, by určite prijali trhovú ekonomiku a v konečnom dôsledku aj demokraciu.
Už tieto princípy neplatia, uvádza The Economist. Politici na oboch stranách Atlantiku dospeli k záveru, že teraz na prvom mieste musia byť národná bezpečnosť a klimatické zmeny. V Bruseli sa hovorí o „ekonomickej bezpečnosti“ a „strategickej autonómii“. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nedávno povedala, že chce vzťahy s Čínou utlmiť.
V prípade Ruska zašla Európa ešte ďalej a v dôsledku invázie na Ukrajinu využíva všetky možné ekonomické zbrane, akými sú napríklad sankcie, aby Vladimirovi Putinovi skresala možnosti financovať brutálnu vojnu u svojho suseda. No aj v rámci EÚ sa rozpútali vážne diskusie o tom, či zakázať dovoz ruského plynu neohrozuje Úniu ako takú. Obavy, silne vyjadrené podnikmi a priemyselnými zväzmi, sa zamerali na to, že embargo bude veľkým ekonomickým zásahom nie tak pre Rusko, ako pre Európu.
Skupina ekonómov na čele s Benom Mollom z London School of Economics a Moritzom Schularickom z Univerzity v Bonne analyzovala pravdepodobný vplyv takýchto opatrení. Predpovedali istý zásah, no ubezpečujú, že európska ekonomika sa rýchlo prispôsobí šoku. EÚ sa skutočne vyhla recesii. Spotreba plynu za 12 mesiacov do februára bola o 15 percent nižšia ako rok predtým. Európe veľmi neublížilo ani plynové embargo z apríla 2022. K podobnému záveru dospieva aj pripravovaná práca Lionela Fontagného z Parížskej ekonomickej školy, ktorá skúma energetické šoky vo Francúzsku za posledných niekoľko desaťročí. Konštatuje, že firmy sa prispôsobujú rýchlo a zamestnanosť a výrobu znižujú len čiastočne.
Treba myslieť na ekonomickú efektívnosť
Menej obchodu medzi východom a západom však znamená aj menej príležitostí na vzdelávanie, najmä pre chudobnejšie krajiny. Carlos Goes z Kalifornskej univerzity v San Diegu a Eddy Bekkers z WTO sa na tento vplyv pozreli. Zistili, že dôsledky pre americkú ekonomiku ako technologického lídra sú zvládnuteľné. Čína a India však rozpad vzťahov pocítia značne, keďže obe krajiny prišli o príležitosti napredovať.
Situácia je iná, pokiaľ ide o zmenu klímy. Prezident Joe Biden vyčlenil v priebehu nasledujúceho desaťročia viac ako bilión dolárov na ekologické stimuly a zelenšiu výrobu. Chiara Criscuolo z OECD a ďalší analyzovali predchádzajúce snahy EÚ. Zistili, že nastavené schémy viac podporujú zamestnanosť v malých firmách. Veľké firmy majú tendenciu prijímať platby bez toho, aby vytvárali nové pracovné miesta. Ostatné krajiny reagujú svojimi vlastnými ekologickými dotáciami.
Svet však musí myslieť najmä na ekonomickú efektívnosť, aby si udržal stabilnú klímu, keďže zdroje sú obmedzené a vládne rozpočty sú čoraz napätejšie, pripomína The Economist. Dani Rodrik z Harvardovej univerzity vo svojej eseji o priemyselnej politike píše, aké ťažké je dosiahnuť správny konsenzus. Varuje, že snaha o dosiahnutie viacerých cieľov (napríklad boj proti zmene klímy, posilnenie priemyslu aj zvýšenie bezpečnosti) pomocou jedinej páky môže zlyhať. A čo viac, každá paradigma, ktorá sa stáva „konvenčnou múdrosťou, môže byť nebezpečná z pohľadu presadzovania univerzálnych riešení“, píše D. Rodrik.
Ďalšie dôležité správy
