Európska únia to robí znovu – recykluje existujúce peniaze tak, aby nimi bolo vhodné „hasiť“ akúkoľvek novú krízu, ktorá nastane, píše POLITICO.
„Nemôžeme používať tie isté peniaze na 25 rôznych cieľov,“ povedal narovinu eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. „Ten istý košík s peniazmi označíme jedným slovom, potom to slovo zmeníme, no stále ide o tie isté peniaze,“ lamentoval komisár.
Aj napriek tomu je to presne to, čo sa Európska komisia chystá urobiť.
V stredu má v pláne vydať usmernenie, v ktorom členským štátom naznačí, aby využili peniaze určené na popandemickú obnovu k posilneniu priemyselnej konkurencieschopnosti v reakcii na americký zákon o zelených dotáciách.
Je to už tretia kríza, na ktorú blok reaguje tými istými peniazmi. Dôvodom je aj odpor niektorých krajín, najmä Nemecka a Holandska, ktoré nesúhlasia s ďalším spoločným zadlžovaním, keďže veľká časť prostriedkov pôvodného fondu ešte čaká na svoje využitie.
„Pokiaľ ide o (zopakovanie) niečoho podobného, ako boli nástroje NextGenerationEU a SURE, tak váhame,“ povedal v pondelok nemecký minister financií Christian Lindner na margo odpovede bloku na pandémiu covid-19. Podľa neho o niečom takom ani nestojí za to rokovať.
Obdobie kríz
Najnovšie rokovania majú pôvod ešte v roku 2022, keď všetkých 27 krajín bloku súhlasilo s uvoľnením 800 miliárd eur vo forme grantov a úverov, ktorými chceli zmierniť ekonomický vplyv lockdownov a opatrení v oblasti verejného zdravia. Keďže členské štáty nikdy predtým svoj dlh nezdružovali, tak išlo o významný míľnik.
Peniaze z takzvaného fondu obnovy ledva začali prúdiť a blok sa už musel postaviť ďalšej kríze – ruskej invázii na Ukrajinu. EÚ sa tak musela poobzerať po spôsobe, ako sa vymaniť spod svojej závislosti od ruských fosílnych palív.
Riešením bolo zmeniť účel nevyžiadaných úverov v rámci fondu obnovy – zhruba 220 miliárd eur – a navýšiť ich o 20 miliárd eur vo forme nových grantov, ktorými chcel blok urýchliť zavádzanie výroby energie z obnoviteľných a alternatívnych zdrojov. Tieto peniaze následne dostali nálepku „plán REPowerEU“ a čoskoro ich má odklepnúť aj Európsky parlament.
Potom sa na obzore objavila ďalšia kríza – americký zákon o znižovaní inflácie. Ide o plán zelených dotácií v hodnote 369 miliárd dolárov, ktorého cieľom je znížiť objem emisií uhlíka a podporiť spotrebiteľov v kúpe tovarov vyrobených v Spojených štátoch.
Francúzsko tak blok vyzvalo k vytvoreniu vlastnej priemyselnej stratégie zameranej na domácu výrobu a o to presne sa Európska komisia v stredu pokúsi. V pláne má predstaviť usmernenie, ktoré má slúžiť ako základ pre rokovania na úrovni únijných lídrov, ktorí sa majú stretnúť 9. a 10. februára.
Zmena nálepky nestačí
Komisia členským štátom navrhne, aby „prispôsobili svoje národné plány obnovy súčasnej situácii“. Tú formujú narušené dodávateľské reťazce, inflácia a vysoký ceny energií. Okrem toho im navrhne prijatie „jednoduchých a účinných opatrení s cieľom poskytnúť okamžitú podporu spoločnostiam a posilniť ich konkurencieschopnosť“. Podľa dokumentu, do ktorého mal portál POLITICO možnosť nahliadnuť, medzi tieto opatrenia patria aj daňové úľavy v oblasti čistých technológií.
Niektorí členovia Komisie a Rady si myslia, že zmena účelu existujúcich peňazí nestačí, a tak lobujú v prospech nových spoločných nástrojov.
„Ak sa zamyslíme nad spoločnou reakciou na výzvu v oblasti konkurencieschopnosti, myslíme si, že spoločná reakcia je iba regulačná? Nemyslím si, že je to tá správna odpoveď,“ povedal Gentiloni v pondelok.
Jeho názor však neprevláda u väčšiny zástupcov bloku, a tak musí EÚ nateraz pracovať len s tým, čo už vo svojej pokladničke má.
Ďalšie dôležité správy
