Najnovší článok však vyčnieva, pretože po čase opäť vyvolal otázky o ochrane súkromných informácií. Bloger sa dostal k mailovej komunikácii medzi redaktorkou denníka Sme Monikou Tódovou a podpredsedom strany Nova Gáborom Grendelom, ktorú v oskenovanej forme zverejnil.
Hoci pracovná, ale vo veľmi familiárnom tóne vedená komunikácia, sa týka herca Lukáša Latináka a dohadzovania respondentov pre videopríspevok.
Prepis ich súkromnej komunikácie si prečítala aj Súdna rada, ktorá ho dostala minulú stredu v pravidelnom monitoringu médií. Ide o službu agentúr, ktoré na základe kľúčových slov dostávajú dodávajú prepisy článkov a blogov, ktoré boli zverejnené a opierajú sa o kľúčové slová.
Zastrašovanie
„Takúto formu zastrašovania považujem za menej nebezpečnú ako fyzické útoky napríklad na Petra Tótha zo Sme v deväťdesiatych rokoch,“ vraví G. Grendel. Zverejnenie komunikácie považuje za porušenie trestného zákona, ktoré je už za hranicou normálneho politického boja. Preto podal na blogera trestné oznámenie za zneužitie záznamu na nosiči informácií, porušovanie tajomstva prepravovaných správ a za ohrozenie telekomunikačného tajomstva.
„Odsudzujem, že niekto monitoruje komunikáciu redaktorky SME. Nevidím ani verejný záujem, pre ktorý by sa takáto komunikácia mala zverejniť,“ reagoval šéfredaktor denníka Sme Matúš Kostolný.
TREND.sk sa snažil zistiť, kto si objednal sledovanie elektronickej pošty, na ktoré by bol potrebný súhlas súdu.
Od monitorovania redaktorky a podpredsedu strany dáva Slovenská informačná služba (SIS) ruky preč. „Slovenská informačná služba kategoricky vylučuje akúkoľvek súvislosť činnosti spravodajskej služby s materiálmi, ktoré ste nám poslali,“ reagoval jej hovorca Alexander Kurtanský.
Či má prepis rozhovoru na svedomí polícia, nie je jasné. Odpočúvanie je podľa zákona utajovaná skutočnosť a vzhľadom na to nie je možné poskytnúť požadované informácie, reagoval tlačový odbor ministerstva vnútra.
Fiktívny bloger?
G. Grendel vraví, že bloger podľa neho pravdepodobne používa fiktívny profil ako v mnohých ďalších podobných prípadoch. Medzi nimi by mali byť blogeri Peter Sivák, Pavol Klein, Jarmila Kante a spomínaný A. Kemény. Všetci sa zaoberajú D. Lipšicom alebo jeho stranou Nova.
V máji 2013, keď A. Kemény začal blogovať, si založil aj facebookové konto. Jeho profilová fotka sa odvtedy nezmenila a podľa G. Grendela vznikla na Floride a je súčasťou zbierky portrétov plešatých mužov.
„Je to moje pravé meno a nevystupujem ako pseudonym,“ uviedol A. Kemény pre TREND.sk v rámci komunikácie cez Facebook. Prepis mailovej komunikácie vraj dostal od anonymného zdroja do e-mailovej schránky a odmieta, že by kontá hackol na vlastnú päsť.
„Dostal som ich. Proti D. Lipšicovi píšem, pretože ide o významne osobnú záležitosť,“ hovorí. Ako prišiel s politikom do kontaktu, nechcel na záznam konkretizovať.
Na sociálnej sieti A. Kemény uvádza, že pôsobí ako riaditeľ bezpečnostnej služby nemenovaného maďarského podnikateľa, čo je inak rovnaké pôsobisko, ako mal donedávna uvedené na Facebooku aj ďalší protilipšicovský bloger Pavol Klein.
Spája ich spis Kocúr
Blogeri písali pravidelne nielen na blogoch Pravda.sk, ale aj na serveri Sme.sk, kde príspevky vymazali. Vo väčšine článkov sa všetci štyria blogeri venujú jednej téme - pozadiu nákupu odpočúvacieho zariadenia od izraelskej firmy Verint ministerstva vnútra za šéfovania D. Lipšica.
Informácie o podivnom nákupe systému a míňaní štátnych prostriedkov priniesol spis Kocúr, ktorý sa objavil na internetovom serveri tumblr.com a za ktorým evidentne stáli bývalí alebo súčasní spravodajskí dôstojníci niektorej zo slovenských tajných služieb. Články blogerov sú na prvý pohľad voľným pokračovaním spisu a akousi dohrou za každú cenu.
G. Grendel považuje blogy A. Keménya za klamstvo a snažil sa ich nechať vymazať, preto sa skontaktoval s vedením denníka Pravda. „Upozornil som šéfredaktorku Pravdy na tento blog, ako aj na fakt, že pripravujem trestné oznámenie. Zostalo to bez odozvy,“ vraví.
Pravda zakročila, ale blogera nevymazala
Šefredaktorka Pravdy Nora Slišková sa blogmi zaoberala a v prípade A. Keménya už zakročili, pretože porušil v niektorých článkoch podmienky, ktoré musí rešpektovať každý bloger. Blogera Pravda nadobro nevymazala.
„Na základe čoho, akých informácií tvrdíte, že bloger neexistuje? Pravda nebude nikdy podliehať politickým tlakom na cenzúru nepohodlných blogerov. Takéto pokusy o cenzúru sme zaznamenali v poslednom čase od predstaviteľa politickej strany Nova,“ dodala šéfredaktorka Pravdy Nora Slišková.
Denník Pravda má bohaté skúsenosti s odpočúvaním z čias bývalého ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS). Koncom roka 2011 vyšli napríklad prepisy rozhovorov s novinárkou Pravdy Vandou Vavrovou s terajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom.
Na prípade bolo znepokojujúce odpočúvanie novinárov a zároveň odhalilo familiárne vzťahy medzi žurnalistami a predstaviteľmi politiky. Podobne ako v prípade mailovej komunikácie medzi novinárkou Sme a G. Grendelom (tiež bývalý politický redaktor) si aj v kauze odpočúvania Pravdy obe strany tykali, posielali neslušné výrazy a vymieňali návrhy, čo má vyjsť v novinách.
S tým rozdielom, že tón R. Kaliňáka bol výrazne agresívnejší. V prepisoch telefonátov vyčítal V. Vavrovej, prečo v novinách stále nevyšiel článok o škandalóznom tendri u vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka, prečo nepísali o policajnom prezidentovi Jaroslavovi Spišiakovi, ktorý prekročil povolenú rýchlosť, či nezverejnili video s rýchlou jazdou Galkovej limuzíny. R. Kaliňák novinárke ďalej pripomínal, že V. Vavrová má byť jeho „komunikačným prostriedkom“ k šéfredaktorke Nore Sliškovej. Odpočúvanie novinárov vojenskými tajnými je stále v štádiu vyšetrovania na Generálnej prokuratúre.
E-mailová komunikácie Moniky Tódovej
E-mailová komunikácie Moniky Tódovej
