Európska komisia predstavila balík pravidiel o retailových investíciách, ktorého cieľom je zlepšiť transparentnosť a spravodlivosť retailového investovania v Európskej únii. Retailový investor, často označovaný ako malý alebo individuálny investor, je neprofesionálny investor, ktorý nakupuje a predáva cenné papiere, podielové fondy, fondy obchodované na burze a iné investičné produkty na osobný účet a nie v mene inštitúcie.
Cieľom tejto iniciatívy je posilniť dôveru spotrebiteľov a podporiť účasť na kapitálových trhoch EÚ. Tento krok je súčasťou akčného plánu Komisie pre úniu kapitálových trhov, ktorého cieľom je urobiť z EÚ bezpečnejšie miesto pre dlhodobé investície.
V balíku sa uvádzajú opatrenia na štandardizáciu informácií poskytovaných retailovým investorom a na zvýšenie transparentnosti nákladov, čím sa zabezpečí, že investičné produkty budú ponúkať skutočnú hodnotu. Opatrenia tiež požadujú každoročné jasné prehľady o výkonnosti investícií pre retailových klientov, presadzujú prísnejšie záruky a transparentnosť v prípadoch, keď sú povolené stimuly, a kladú na finančných sprostredkovateľov povinnosť zabrániť zavádzajúcemu marketingu.
Cieľom opatrení je okrem toho zvýšiť finančnú gramotnosť spotrebiteľov, uľahčiť dostupnosť produktov a služieb pre skúsených investorov a podporiť posilnenú spoluprácu orgánov dohľadu. Balíkom sa upravujú existujúce pravidlá vo viacerých kľúčových smerniciach a nariadeniach týkajúcich sa investícií.
Komisia predpovedá odolnosť a rast európskej ekonomiky
Európska komisia v snahe vybudovať silné a odolné hospodárstvo v náročnom geopolitickom prostredí poskytuje členským štátom usmernenia v rámci jarného balíka európskeho semestra 2023. Stratégia podporuje environmentálnu udržateľnosť, produktivitu, spravodlivosť a makroekonomickú stabilitu vo všetkých oblastiach politiky.
Napriek globálnym výzvam európske hospodárstvo naďalej vykazuje odolnosť. V roku 2023 sa predpokladá rast na úrovni 1 percento, v roku 2024 na úrovni 1,7 percenta a rast zamestnanosti sa predpokladá na úrovni 0,5 percenta v roku 2023 a 0,4 percenta v roku 2024. Usmernenie zahŕňa mechanizmus na obnovu a odolnosť (RRF) a programy politiky súdržnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobú prosperitu a konkurencieschopnosť EÚ.
Vzhľadom na to, že v rámci RRF bolo vyplatených viac ako 152 miliárd eur. Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby udržali tempo realizácie svojich plánov. To zahŕňa podporu tvorby pracovných miest, rozširovanie výskumu a inovácií a dekarbonizáciu hospodárstva EÚ.
Usmernenia obsahujú aj cielené odporúčania pre členské štáty na podporu ekologického a digitálneho prechodu a zlepšenie konkurencieschopnosti. Okrem toho sa ponúkajú fiškálne usmernenia na zabezpečenie zdravej fiškálnej pozície každého členského štátu. Usmernenie je súčasťou širšieho rámca koordinácie politík v rámci európskeho semestra.
Antimikrobiálna rezistencia v hľadáčiku európskych poslancov
Európsky parlament prijal odporúčania pre jednotnú reakciu EÚ na zdravotné hrozby antimikrobiálnej rezistencie (AMR). Uznesenie, ktoré bolo prijaté 525 hlasmi, podporuje obozretné používanie antibiotík pre ľudí aj zvieratá, lepšiu prevenciu infekcií, kontrolné opatrenia a intenzívnejší výskum nových antimikrobiálnych látok
Poslanci EP presadzujú, aby členské štáty vykonávali a pravidelne aktualizovali „národné akčné plány“ proti AMR. To zahŕňa zlepšenie zberu údajov o AMR a spotrebe antimikrobiálnych látok v reálnom čase a vytvorenie databázy na úrovni EÚ.
Parlament podporuje cieľ Komisie znížiť celkovú spotrebu antibiotík v EÚ do roku 2030 o pätinu. Poslanci trvajú na tom, aby aspoň 70 percent spotrebovaných antibiotík patrilo do „prístupovej skupiny“ klasifikácie WHO AWaRe.
V uznesení sa tiež zdôrazňuje potreba vnútroštátnej koordinácie výroby, obstarávania a vytvárania zásob, aby sa predišlo nedostatku liekov a zabezpečila sa plynulosť dodávok. Konečné rozhodnutie o návrhu Komisie sa očakáva v polovici júna.
Obchod spoločnosti MOL v Slovinsku čelil kritike zo strany Komisie
Európska komisia v súlade s nariadením EÚ o fúziách podmienečne schválila prevzatie spoločnosti OMV Slovenija spoločnosťou MOL. Toto schválenie je podmienené predajom 39 slovinských čerpacích staníc skupine Shell. MOL a OMV Slovenija sú v súčasnosti druhým a tretím najväčším maloobchodným dodávateľom pohonných hmôt v Slovinsku.
Po hĺbkovom vyšetrovaní Komisia vyjadrila obavy z možného poškodenia hospodárskej súťaže na trhu maloobchodných dodávok pohonných hmôt. Konkrétne sa obávala, že transakcia zníži počet významných dodávateľov pohonných hmôt z troch na dvoch na trhu s vysokými prekážkami vstupu, zníži hospodársku súťaž v oblasti maloobchodného predaja motorových palív z iných ako diaľničných čerpacích staníc a zvýši pravdepodobnosť koordinácie medzi najväčšími maloobchodnými predajcami MOL a Petrol.
S cieľom vyriešiť tieto obavy sa spoločnosť MOL dohodla na odpredaji 39 čerpacích staníc skupine Shell, ktorá v súčasnosti prevádzkuje v Slovinsku deväť čerpacích staníc. Tento záväzok zmierňuje obavy Komisie z narušenia hospodárskej súťaže a zabezpečuje, aby skupina Shell mohla účinne konkurovať zlúčenému subjektu. Rozhodnutie je podmienené úplným splnením týchto záväzkov.
Pravidlá colnej únie prejdú zásadnou modernizáciou
Európska komisia predstavila plány na bezprecedentnú reformu colnej únie EÚ, ktorá vznikla v roku 1968. Reformy využívajú digitálnu transformáciu s cieľom nahradiť tradičný dohľad nad dovozom inteligentnejším prístupom založeným na údajoch, ktorý umožní colným orgánom účinne monitorovať dovoz predstavujúci potenciálne riziko pre EÚ, jej občanov a hospodárstvo.
Táto reštrukturalizácia reaguje na tlaky, ktorým v súčasnosti čelia colné orgány EÚ, ako sú zvýšený objem obchodu najmä v oblasti elektronického obchodu, vyvíjajúce sa normy EÚ vyžadujúce hraničné kontroly a meniaca sa geopolitická realita. Zjednodušuje colné výkazníctvo pre obchodníkov, skracuje čas potrebný na dovozné procesy a poskytuje jednotné rozhranie EÚ na uľahčenie opakovaného použitia údajov.
Základom navrhovaných reforiem je nový colný orgán EÚ, ktorý bude dohliadať na centrum colných údajov EÚ, ktoré má nahradiť existujúcu colnú IT infraštruktúru v členských štátoch EÚ a ušetriť dve miliardy eur ročne. Reformovaná colná únia EÚ tiež zjednoduší proces dovozu pomocou dátového centra, ktoré bude fungovať ako jednotný online portál pre podniky na zaznamenávanie informácií o ich výrobkoch a dodávateľskom reťazci. Pomocou pokročilých technológií, ako je strojové učenie a umelá inteligencia, bude dátové centrum poskytovať komplexný prehľad o dodávateľských reťazcoch a pohybe tovaru, čím sa zjednoduší proces pre dôveryhodné obchodníkov.
V návrhoch sa plánuje, že dátové centrum sa otvorí pre zásielky elektronického obchodu v roku 2028 a následne v roku 2032 pre ostatných dovozcov. Očakáva sa, že to povedie k okamžitým výhodám a zjednodušeniam pre obchodníkov, pričom v roku 2035 sa posúdi jeho rozšírenie na všetkých obchodníkov do roku 2038.
Reforma zahŕňa aj nové povinnosti pre online platformy, čím sa z nich stanú kľúčoví aktéri pri zabezpečovaní toho, aby tovar predávaný do EÚ spĺňal všetky colné povinnosti. Očakáva sa, že táto zmena uistí spotrebiteľov v EÚ, že všetky clá boli zaplatené a ich nákupy sú v súlade s environmentálnymi, bezpečnostnými a etickými normami EÚ. Návrhom sa tiež ruší súčasná prahová hodnota, ktorá oslobodzuje od cla tovar v hodnote do 150 eur, čo je medzera často využívaná podvodníkmi. Predpokladá sa, že nový režim elektronického obchodu prinesie dodatočné colné príjmy vo výške miliardy eur ročne.
Legislatívne návrhy budú schvaľovať Európsky parlament a Rada Európskej únie.
Ďalšie dôležité správy
