Slovenská vláda má ďalšie poťahovačky s Bruselom za svojskú aplikáciu vlastných predstáv o regulácii podnikania. V piatok pred týždňom prišiel na ministerstvo zdravotníctva list, ktorým Európska komisia oficiálne spustila procedúru, ktorá sa môže skončiť až žalobou na Európskom súdnom dvore za porušenie právnych predpisov Európskych spoločenstiev. Námietky euroúradníkov sa týkajú zákazu vyplácania zisku zdravotných poisťovní akcionárom. Rezort zdravotníctva má teraz dva mesiace na to, aby sa pokúsil Brusel presvedčiť, že Slovensko európsku legislatívu neporušilo.
Argumentačná výbava vlády Roberta Fica zatiaľ nedáva veľké vyhliadky na upokojenie protistrany. Pred teraz doručenou predžalobnou upomienkou už niekoľko mesiacov prebiehala čulá korešpondencia medzi hlavnými mestami Slovenska a únie. A váha argumentov nezabrala ani v prípade ohlásených arbitráží o stovky miliónov eur, ktoré proti vláde iniciovali privátni akcionári poisťovní Dôvera a Union. Tí na prvých arbitrážnych stretnutiach odmietli stiahnuť podania.
Preľaknuté ministerstvo
Aj v aktuálnom bruselskom „demarši“ má prsty jeden zo súkromných akcionárov. Holandský vlastník najmenšej slovenskej zdravotnej poisťovne Union, spoločnosť Eureko, sa sťažoval na chaotické legislatívne prostredie v krajine. V podaní na Európsku komisiu namieta proti neodôvodnenému obmedzeniu voľného pohybu kapitálu a porušeniu slobody podnikania.
Samotné Eureko na otázky v súvislosti s podaním nereaguje. Podobne ako ministerstvo zdravotníctva, ktoré odmietlo TRENDU odpovedať. Jeho úradníci sa zatiaľ tvária pokojne. Snažia sa navodiť dojem, že nevedia, o čo vlastne ide. „Vyšetrovanie Európskej komisie sa začína preto, lebo jej prišla sťažnosť a je jej povinnosťou, aby každú sťažnosť posúdila,“ tvrdí ministerstvo na internetovej stránke.
Lenže nehovorí celú pravdu. S komisiou si o tomto prípade dopisuje dlhšie. Podľa informácií TRENDU prešetrovanie sťažnosti sa začalo vlani na jeseň. A aktuálnemu oficiálnemu listu, ktorým chce komisia vyvolať zmenu legislatívy, predchádzala niekoľkomesačná vzájomná korešpondencia. Vlani v októbri i začiatkom januára tohto roka posielal minister zdravotníctva Richard Raši generálnemu riaditeľovi direktoriátu pre vnútorný trh a služby Jörgenovi Holmquistovi list, v ktorom sa snažil zákaz vyplácania zisku obhajovať. V marci bola snaha doplniť ďalšie argumenty a presvedčiť bruselských úradníkov, aby nenaštartovali oficiálnu procedúru o porušení práva EÚ.
Ministerstvo sa snaží argumentovať, že zdravotné poistenie nie je štandardné podnikanie. Lebo ľudia naň musia odvádzať zákonom predpísané poistné. Dodalo tiež, že zisk poisťovniam štát nekonfiškuje. Iba predpisuje, že musí byť použitý na ďalší nákup zdravotnej starostlivosti. Doterajšie vysvetlenia komisiu neuspokojili.
Zajacova zložka
Naťahovanie sa o slobodný pohyb kapitálu na pôde únie nie je jediný problém, ktorému rezort zdravotníctva čelí. Z Bruselu chodia i ďalšie nepríjemné otázky, ktoré sa tiež môžu „zvrhnúť“ na oficiálnu procedúru prešetrovania. Tentoraz ide o problém siahajúci do čias ministrovania Rudolfa Zajaca. V roku 2005 zachraňoval Spoločnú zdravotnú poisťovňu, ktorá stála – podobne ako dnes Všeobecná – na pokraji bankrotu.
Zakladatelia poisťovne – ministerstvá dopravy, obrany a vnútra – mali nájsť v rozpočtoch peniaze. V januári 2006 priliali do základného imania takmer 15 miliónov eur. No to nestačilo. Poisťovňa kopila dlhy, ktoré za ňu splácala vládna agentúra Veriteľ. V období, keď Spoločnú viedol nedávny minister zdravotníctva Ivan Valentovič, potrebovala nové injekcie. Ďalšia merala zhruba 27,8 milióna eur. Aby účtovníctvo sedelo, poisťovňa Veriteľovi časť dlžôb „splatila“ nelikvidnými pohľadávkami, väčšinou voči už neexistujúcim dlžníkom.
Poisťovni pred záchrannou operáciou hrozil bezprostredný konkurz. Nebola schopná platiť záväzky. No po štátnej záchrannej operácii sa z nej stala zdravá firma s poistným kmeňom zdravých a z veľkej časti štátnych zamestnancov. Úradníci Európskej komisie teraz adresujú na Slovensko otázky, ktoré naznačujú podozrenia z nedovolenej štátnej pomoci. Jedna napríklad znie, či slovenské orgány v súvislosti s finančnou injekciou zaznamenali nejakú návratnosť investície, či už vo forme dividend alebo zhodnotenia majetkového vkladu.
Keďže aj štátne zdravotné poisťovne sú len normálne akciové spoločnosti, mohla byť záchranná akcia štátu urobená iba formou pôžičky alebo záruk na pôžičku. Ministerstvo zdravotníctva bude musieť vysvetľovať, prečo poskytuje pomoc akurát štátnym poisťovniam, keď všetky musia na trhu fungovať za rovnakých podmienok.
Nový zákon pre komisiu
Je možné, že tu sa poťahovačky s Bruselom neskončia. Námety na ďalšie kauzy dáva nová finančná podpora pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Koncom septembra vláda rozhodla, že pre ňu treba nájsť v štátnom rozpočte vyše 65 miliónov eur. R. Raši sa netají, že peniaze žiadal na zvýšenie základného imania „na zachovanie financovania zdravotnej starostlivosti na súčasnej úrovni“. Ani byrokrati európskej komisie nemôžu zakazovať zvyšovať akcionárom základné imanie. V slovenskom prípade je však zaujímavý detail: štát zvyšuje vo „svojich“ firmách kapitál z peňazí daňovníkov a tým vlastne aj súkromných konkurentov.
Ďalší bod záchrany zdravotného systému financovaného cez verejné financie má byť spojenie Všeobecnej a zdravšej Spoločnej. Rýchlo sa ukázalo, že štandardné kroky spájania, ku ktorým patrí aj vyjadrenie Protimonopolného úradu SR, môže byť komplikované. Práve protimonopolisti mohli dostať kŕče pri povoľovaní ďalšieho posilnenia hráča, ktorý už v súčasnosti hrá kľúčovú úlohu pri nastavovaní cien v celom zdravotníctve a ktorý kontroluje približne 55 percent trhu.
Dalo sa očakávať, že protimonopolní úradníci by ortieľ naťahovali. Aby sa rýchlo nemuseli vyjadriť. Poisťovne však čakajú na začiatok budúceho roka, odkedy sa hotovali spoločne podnikať. Rozhodnutie vlády spísať narýchlo špeciálny zákon o zlučovaní poisťovní ľahko môžu v Európskej komisii chápať ako snahu vyhnúť sa štandardným protimonopolným procedúram.
Neschopnosť dráždi
Nielen predstaviteľov vládneho Smeru, ale i lekárov môže dráždiť vízia, že by si akcionári zdravotných poisťovní vyplácali zisky. Zatiaľ sa ukazuje, že privátne poisťovne, ktoré platia ambulanciám, nemocniciam a lekárňam minimálne rovnako ako štátne, sú schopné aj zarábať akcionárom. So zatiaľ jedinou výnimkou – Európskou zdravotnou poisťovňou, ktorá skupine J&T skolabovala pod rukami.
Na druhej strate štátne poisťovne, kde sa neustále menia manažéri podľa toho, kto krajine práve vládne, sa dostávajú do pravidelných problémov. S množstvom vyzbieraných peňazí nedokážu gazdovať. Napriek tomu, že najväčšej zdravotnej poisťovni všetci konkurenti na trhu každomesačne prispievajú do rozpočtu v rámci prerozdeľovacieho systému. Pre väčšie množstvo starších poistencov, ktorých má Všeobecná v zoznamoch. Napriek tomu všetky doterajšie vlády musia pravidelne hľadať alternatívy, ako ich zachraňovať ďalším prílevom peňazí, aby sa nezrútil celý zdravotný systém.
Socialistickí politici nepripúšťajú, že prerozdeľovanie peňazí na zdravotnom trhu tak, aby systém fungoval efektívne, je podnikanie. Doteraz sa nepodarilo zorganizovať systém tak, aby vedel fungovať z peňazí, ktoré sa vyzbierajú od poistencov. Štátnym poisťovniam pri hľadaní efektivity zväzujú ruky politici. Privátnym sa o ozdravenie trhu po zákaze ziskov bojovať neoplatí.
Problémy nie sú len v zdravotníctve
Slovensko má aj v iných oblastiach problémy s prispôsobením sa legislatíve Európskej únie. Okrem ministerstva zdravotníctva musia neustále obhajovať svoje kroky pred úradníkmi komisie ďalšie rezorty – dopravy, financií či výstavby.
Minister stavebníctva Igor Štefanov si mohol minulý týždeň čiastočne vydýchnuť. Komisia zastavila konanie proti Slovensku pre takzvaný nástenkový tender. Brusel sa uspokojil s tým, že ministerstvo tender zrušilo a formálne sa tak odstránili „dôvody sťažnosti na porušene právnych predpisov“. Bruselské mlyny však bežia ďalej. Stanovisko komisie zároveň upozornilo, že tým nie sú dotknuté prebiehajúce vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). A ani rozhodnutie nepreplatiť pre netransparentný nástenkový tender ani cent z vyše 11 miliónov eur, ktoré už štátny rozpočet zaplatil za poskytnuté služby.
Šéf rezortu dopravy Ľubomír Vážny sa medzitým borí s dvoma veľkými hrozbami. Zablokovanie konkurencie pri takzvanej hybridnej pošte sa už posunulo od formálneho listu žiadajúceho vysvetlenie k „odôvodnenému stanovisku“, čo je druhý stupeň pred tým, ako sa komisia rozhodne dať prípad na Európsky súdny dvor. Ministerstvo dopravy sa zrejme takéhoto postupu naľakalo a pripravilo novelu poštového zákona. Mal by zvýšiť mieru liberalizácie najmä v hybridnej pošte. No ukazuje sa, že ani to možno nepostačí a Slovensko sa nakoniec na súde ocitne.
Ministerstvo dopravy sa snaží obhájiť aj ďalší problém: zadanie veľkej zákazky na poradenstvo pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest formou verejno-súkromného partnerstva (PPP), bez štandardného verejného obstarávania. Aj v tomto prípade je to už v štádiu „odôvodneného stanoviska“. Brusel sa nazdáva, že ministerstvo dopravy porušilo záväzky transparentnosti, ktoré mu vyplývajú zo všeobecných zásad Zmluvy o Európskych spoločenstvách. Odôvodnenia týkajúce sa zadania zákazky bez dostatočného uverejnenia, ktoré poskytli slovenské orgány, nie sú podľa komisie platné.
Foto - SITA / Michal Burza
