Európska komisia zriadila Európsky úrad pre umelú inteligenciu (European AI Office). Jeho cieľom je zabezpečiť, aby vývoj, zavádzanie a využívanie AI prinášali spoločenské a ekonomické výhody a zároveň zmierňovali riziká s ňou súvisiace. Nový úrad má za úlohu zabezpečovať dôslednú implementáciu Aktu o umelej inteligencii, podporovať riadiace orgány pre AI v členských štátoch a priamo presadzovať pravidlá pre modely umelej inteligencie na všeobecné účely. V spolupráci s vývojármi AI, vedcami a zainteresovanými stranami bude koordinovať vypracovanie kódexov postupov, vykonávať hodnotenia a v prípade potreby uplatňovať sankcie.
Úrad má päť kľúčových oddelení. Oddelenie regulácie a dodržiavania predpisov koordinuje regulačný prístup, zabezpečuje jednotné uplatňovanie a presadzovanie Aktu o umelej inteligencii v celej EÚ a zaoberá sa vyšetrovaniami a sankciami. Oddelenie bezpečnosti AI sa zameriava na identifikáciu systémových rizík v pokročilých modeloch AI a vyvíja opatrenia na ich zmiernenie a hodnotiace prístupy.
Oddelenie excelentnosti v oblasti umelej inteligencie a robotiky podporuje a financuje výskum, podporuje ekosystém excelentnosti, koordinuje iniciatívy, ako je GenAI4EU, a podporuje vývoj inovatívnych modelov AI. Oddelenie pre spoločenský prospech AI navrhuje medzinárodné projekty v oblasti všeobecne prínosných aplikácií umelej inteligencie. Ide napríklad o projekty v oblasti modelovania počasia alebo diagnostiky rakoviny. Oddelenie pre koordináciu inovácií a politík v oblasti umelej inteligencie dohliada na stratégiu EÚ v oblasti AI, monitoruje trendy a stimuluje zavádzanie umelej inteligencie.
Úrad pre umelú inteligenciu bude mať viac ako 140 zamestnancov, predovšetkým odborníkov na technológie, právnikov a ekonómov. Na jeho čele stojí Lucilla Sioliová, ktorá predtým pôsobila ako riaditeľka pre AI a digitálny priemysel v rámci Európskej komisie.
Šesť miliárd eur z nových dlhopisov EÚ
Európska komisia 11. júna 2024 úspešne realizovala už šiestu syndikovanú dlhopisovú transakciu v tomto roku a získala z nej šesť miliárd eur. Nový 15-ročný dlhopis so splatnosťou 4. októbra 2039 prišiel s opätovným ponukovým výnosom 3,477 percenta a cenou 98,818 percenta. Po dlhopise bol vysoký dopyt, pričom ponuky presiahli 37 miliárd eur, čo znamenalo viac ako šesťnásobné preupísanie. Spoločnými hlavnými manažérmi transakcie boli Barclays, Deutsche Bank, HSBC, JP Morgan a Nordea.
Z výnosov z tohto dlhopisu sa budú financovať rôzne politické programy EÚ. Komisia doteraz vydala dlhopisy za približne 69 miliárd eur z plánovaných 75 miliárd eur na financovanie v prvej polovici roka 2024. Posledná emisia za toto obdobie je naplánovaná na 24. júna.
V širšom rámci finančné prostriedky z emisií Komisie podporujú kľúčové programy EÚ vrátane pôžičiek vo výške až do 33 miliárd eur v rámci nástroja pre Ukrajinu v rokoch 2024 až 2027. Spôsob financovaniu prostredníctvom jednotných dlhopisov prijala EÚ v januári 2023. Vydávajú sa pod značkou EÚ pre všetky jej politické programy. Doteraz Európska komisia získala z emisií v rámci tohto prístupu dovedna 362 miliárd eur, z ktorých značná časť bola pridelená na plán obnovy, ďalšie programy EÚ a podporu Ukrajiny.
Nové sankcie voči Rusku
Európska únia vytvorila nový rámec reštriktívnych opatrení zameraných na osoby zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv, potláčanie občianskej spoločnosti a demokracie v Rusku. Rozhodnutie Rady EÚ v tomto smere je priamou reakciou na systematické represie v Rusku, ktoré zvýraznila tragická smrť opozičného lídra Alexeja Navaľného vo februári 2024.
Cieľom nového režimu sankcií, ktoré navrhol vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, je vyvodiť zodpovednosť voči tým, ktorí poskytujú podporu porušovateľom ľudských práv v Rusku. Postihuje osoby a subjekty zapojené do finančnej, technickej alebo materiálnej podpory takýchto činností. Zahŕňa obmedzenia obchodu s vybavením používaným na vnútornú represiu a technológiami na zabezpečenie informácií a sledovanie.
Na sankčnom zozname je aj Federálna väzenská služba Ruskej federácie. Tento subjekt spravoval trestaneckú kolóniu, v ktorej zadržiavali A. Navaľného a kde nakoniec zomrel. Okrem toho sa zoznam týka 19 osôb vrátane sudcov, prokurátorov a ďalších príslušníkov justície, ktorí sa podieľali na uväznení a smrti Navaľného, ako aj na prenasledovaní ďalších politických osobností, ako sú Oleg Orlov a Alexandra Skočilenková. Osobám na sankčnom zozname sa zmrazí majetok v EÚ a občanom a spoločnostiam z EÚ sa zakáže poskytovať im finančné prostriedky. Zároveň im uložili aj zákazy cestovania na územie EÚ alebo tranzite cez toto územie.
EÚ vyjadrila hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv v Rusku, najmä v súvislosti s jeho vojnou proti Ukrajine. Rada EÚ odsúdila rozširovanie represívnych právnych predpisov a zásahy proti občianskej spoločnosti, nezávislým médiám a politickej opozícii.
Slovensko tradične s nízkou volebnou účasťou
Predstavitelia Európskej únie považujú vysokú volebnú účasť za znak zdravej demokracie, ktorý odráža dôveru občanov a umožňuje ich zapojenie do politického procesu. Miera účasti na voľbách do Európskeho parlamentu sa však v jednotlivých krajinách EÚ výrazne líši.
Krajiny ako Belgicko a Luxembursko, v ktorých je účasť povinná, neustále vykazujú mieru účasti vyššiu ako 80 percent. Naopak, na Slovensku je volebná účasť nízka, pričom v roku 2014 dosiahla rekordne nízku úroveň 13,05 percenta. Napriek nárastu na 34,38 percenta v roku 2024 Slovensko stále ďaleko zaostáva za priemerom EÚ, ktorý v tohtoročných voľbách dosiahol úroveň 51,01 percenta. V tohtoročných eurovoľbách však Slovensko nebolo ako obvykle na samom konci štatistiky volebnej účasti – relatívne ešte menej voličov prišlo k urnám v Chorvátsku – 21,34 percenta – a v Litve, kde sa na voľbách zúčastnilo iba 28,35 percenta voličov.
Ďalšie dôležité správy
