Údajný spis SIS pod názvom Gorila, ktorý pred poslednými parlamentnými voľbami anonym zverejnil na internete, opisuje korupčné praktiky v biznise a politike. SIS mala podľa neho odpočúvať bratislavský byt podnikateľa Zoltána Vargu, kde sa stretával exminister hospodárstva Jirko Malchárek či majiteľ finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák. Pravosť Gorily doteraz nikto nepotvrdil, prípad už roky bezvýsledne vyšetruje polícia. Spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák od začiatku odmietal, že by v byte na Vazovovej debatoval s politikmi. V roku 2012 povedal, že v byte bol len dvakrát

A. Valček pred rokom SIS vyzval, aby mu podľa infozákona sprístupnila žiadosť o nasadenie sledovania bytu z Gorily. SIS musela o súhlas žiadať príslušný súd.

V prípade, ak z odpočúvania vznikli záznamy, A. Valček chcel od SIS, aby ich zverejnila. SIS to zamietla s odôvodnením, že nie je povinná informácie poskytovať, nakoľko sú z jej evidencie, ktorá je utajená.

Precedens z ESĽP

Právny zástupca novinára Dušan Mikuláš argumentoval tým, že spracovanie Gorily nemôže spadať pod zákon o utajovaných skutočnostiach. „Dôvodom je rozhodnutie Ústavného súdu o nezákonnosti odpočúvania SIS,“ povedal. Zákon totiž zakazuje utajovať informácie o nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom postupe alebo nehospodárnom nakladaní so štátnym majetkom. 

Na Ústavný súd sa obrátil majiteľ bytu z Gorily Z. Varga a sudcovia mu v roku 2012 dali za pravdu, že sledovanie bolo porušením jeho práva na ochranu súkromia.

Podľa A. Valčeka ak by sa zákon o SIS vykladal tak, že nemusí zverejňovať nič zo svojich evidencií a systémov, inštitúcia by mohla utajiť všetko, fungovala by ako štát v štáte a nepodliehala by žiadnej verejnej kontrole.

Podľa novinára by to nebolo v súlade s dohovorom o ochrane ľudských práv. Poukázal pritom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v spore medzi Srbskom a Mládežníckou iniciatívou za ľudské práva. Tá žalovala Srbsko za to, že jej srbská tajná služba odmietla sprístupniť údaje o počte sledovaných osôb. ESĽP vyhovel mimovládnej organizácii a rozhodol v prospech práva na informácie. 

Poznámka pod čiarou

Na súd prišli SIS zastupovať dvaja príslušníci, ktorí sa predstavili iba evidenčnými číslami. Neskôr ich sudkyňa identifikovala ako Michala Aláča a Lenku Lietavovú. Podľa M. Aláča SIS „ nie je povinnou osobou v zmysle" infozákona.

Odvolával sa na ustanovenie, ktoré sa do infozákona dostalo nepriamou novelizáciou počas predchádzajúcej vlády. SIS si vtedy k novele zákona o súdoch uplatnila pripomienku, ktorá mala pôvodne slúžiť na ochranu osobných údajov.

Ministerstvo spravodlivosti za Lucie Žitňanskej ju akceptovalo, výsledný text znel tak, že „na sprístupnenie informácií z evidencií a informačných systémov sa nevzťahuje osobitný prepis.“ Poznámka pod čiarou spresnila, že ide aj o infozákon. Práve o túto vetu sa SIS opiera, keď neodpovedá na žiadosti podľa infozákona.

S takýtmo výkladom sa teraz stotožnil aj senát krajského súdu, podľa ktorého SIS nemožno žalovať, lebo sa na službu nevzťahujú paragrafy infozákona. A. Valček sa chce voči rozhodnutiu odvolať na Najvyššom súde. Ak by uspel, SIS by musela vyžiadané materiály o Gorile zverejniť.

Do stratena  

Podľa Gorily začala SIS byt odpočúvať v roku 2005. Odposluchy boli nasadené na Z. Vargu pre údajné podozrenia z ekonomickej trestnej činnosti a podvody s liehom. O rok neskôr mali byť odposluchy podľa spisu Gorila rozšírené aj na J. Haščáka, dôvodom mali byť aktivity predstaviteľov finančnej skupiny Penta, ich „využívanie príslušníkov Policajného zboru vo svoj prospech“ pri privatizácii a získavaní štátnych zákaziek.

Penta pravosť Gorily od začiatku odmieta. Špeciálny vyšetrovací tím kauzu vyšetruje už tri roky. V niektorých konkrétnych prípadoch privatizácie začala polícia trestné stíhanie, ale len vo veci, to znamená, že polícia nikoho neobvinila. Obvinená v súvislosti s Gorilou bola notárka Dalma N., ktorá mala vydržať pozemok pod domom exministra J. Malchárka. Aj toto obvinenie prokuratúra zrušila.

A. Valček žiadal SIS o infromácie ku Gorile v septembri 2013 v čase, keď pôsobil v denníku Sme. V súčasnosti pracuje v Trende.

Poznámka: Vydavateľstvo TREND Holding vlastní spoločnosť V3 Media Holdings patriaca k finančnej skupine Penta.