Zákon o verejnom obstarávaní s revolučnými zmenami v zadávaní verejných zákaziek zverejnilo ministerstvo vnútra na oficiálne pripomienkovanie. Jeho cieľom je zrýchliť výbery firiem a podľa predkladateľov aj stransparentniť míňanie štátnych peňazí. Časť opatrení však umožní uzatvárať ťažšie kontrolovateľné obchody s firmami. O filozofii zmien hovoril pre eTREND minister vnútra Robert Kaliňák.
Najdiskutovanejšou témou je nový inštitút strategických zákaziek, ktorým majú ministri dohadovať s vybranými firmami obchody bez verejnej súťaže a s obmedzením konkurencie. Prečo ho zavádzate?
Takýmto ustanoveniam v zákone sa hovorí hromozvod. Ešte v škole nás učili, že do zákona treba dať hromozvod, ktorý pritiahne pozornosť. Potom hromozvod odstránite a všetky ostatné veci, čo ste potrebovali, sú prijaté.
Reálne ich teda nechcete?
Chceme, to bol žart. Strategické zákazky budú inštitút využívaný výnimočne. Vláda pri nich bude musieť sama predstaviť, čo tým získa. Bude musieť vysvetliť, čo má týmto postupom na mysli.
Vláda je kolektívny orgán, ministri budú musieť vysvetliť...
Áno, konkrétni politici, ktorí ponesú aj zodpovednosť. Budeme mať v blízkom čase niekoľko možností vysvetliť to na konkrétnych prípadoch.
Pôjde o zrýchlenie obstarávania diaľnic?
Samotní stavbári a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) idú podľa medzinárodných pravidiel červeným alebo žltým fidicom (pravidlá medzinárodnej federácie konzultačných inžinierov, keď firma podáva ponuku na štátny projekt alebo na zámer, kde môže dotvoriť projekty, pozn. eTREND) a to im vyhovuje. Nie je dôvod tieto výbery zásadnejšie komplikovať.
Koľko strategických projektov môžeme ročne na Slovensku očakávať?
Tak asi dva, tri, štyri ročne.
Kto rozhodne o tom, čo bude výnimočným projektom?
Zákon hovorí, čo môže vláda označiť za strategický projekt.
Je to uvedené nezrozumiteľne a všeobecne...
Bude to nadlimitná zákazka, kde celkovú cenu alebo spôsob jej určenia či podrobné technické požiadavky nie je možné vopred spoľahlivo určiť. Čo je vlastne kombinácia existujúceho rokovacieho konania so zverejnením a súťažného dialógu. A jej odhadovaná hodnota je vyššia ako 10 miliónov eur. Toto číslo sa môže ešte po diskusii zmeniť.
Čo teda bude strategickým projektom?
Súčasne nemôže ísť o dodanie tovaru, služieb či uskutočnenie stavebných prác, ktoré sú bežne dostupné. A projekt musí mať celonárodný význam. Určite to teda nebude nákup 50 Fabií pre rezort vnútra.
Uveďte príklad.
Napríklad strategický protipožiarny lesný systém.
Definíciu spĺňa aj výstavba diaľnice.
Diaľnica nespochybniteľne je stavba celonárodného záujmu.
Ale má ísť o bežne neuskutočniteľné práce.
Veď diaľnica nie je „bežná“ stavebná práca... Primárne nový nástroj nie je určený pre diaľnice, ale pre offsetové programy.
Ktoré ministerstvá okrem vnútra budú vyjednávať s firmami?
Pravdepodobne hospodárstvo a doprava. Rekonštrukcia galérie nebude asi strategická zákazka.
Zdravotníctvo nie?
Keby neexistovali historicky zaťažené Rázsochy, tak si viem prestaviť, že postavenie univerzitnej nemocnice s kampusom a so všetkým, čo k tomu patrí vrátane technológií, logistiky chodu laboratórií a podobne, by mohlo byť takouto zákazkou.
Strategická zákazka je vlastne skryté štátne PPP?
Nie skryté. To pôsobí dojmom, že chceme niečo tajiť. Dá sa povedať, že vytiahneme to najlepšie z princípu fungovania verejno-súkromného partnerstva. Pri klasickom PPP nám banka na mnohé projekty nepožičia. Súčasne je to spojené s mimoriadne drahým servisom a údržbou. Pri diaľnici D2 z Bratislavy do Prahy je generálna oprava päťnásobne drahšia ako pôvodná stavebná časť.
Čo z PPP prevezmete?
Najpodstatnejšie je, aby sa pri rokovaniach zišli len seriózne a relevantné firmy.
Tretí sektor upozorňuje, že takto v podstate eliminujete konkurenciu a vytvoríte priestor zadávať zákazky spriazneným firmám.
Štandardné súťaže sú často napádané, či nie je diskriminujúca selekcia firiem vysokými bankovými zárukami. Takéto vymedzenia obchádzame. Bude sa rokovať priamo s najsilnejšími firmami. Problém, že by sme niekoho relevantného vynechali, sa pri minulých skúsenostiach s PPP neobjavil. A tiež sa subjektívne rozhodovalo, s kým rokovať.
Ste ochotní inštitút strategickej zákazky upraviť v zákone, ale nie vypustiť.
Urobili sme s dobrým úmyslom návrh. Objavili sa zásadné pripomienky k obmedzeniu možnosti zneužitia. Zohľadníme ich. Neviem, či by ste chceli byť na mieste vyhlasovateľa prvých strategických zákaziek. Vznikne obrovský verejný tlak a nikto nechce niesť politické dôsledky za chyby.
Budete prví vy na ministerstve vnútra?
Asi budeme musieť otvoriť sezónu strategických zákaziek. Snažíme sa k tvorbe novely zákona o verejnom obstarávaní pritiahnuť záujem, aby akýkoľvek potenciálny exces bol pod drobnohľadom. Je pravda, že sme mali historicky rôzne skúsenosti s komplikáciami pri tendroch. Dnes je však tlak verejnej mienky taký silný, že 90. roky alebo chyby po roku 2000 sa určite nezopakujú.
Pripúšťate, že pôjde o subjektívne vyhodnocovanie?
Pri strategickej zákazke je trochu viac subjektivity. Tá už čiastočne existuje pri rokovacích konaniach bez zverejnenia alebo zámenných zmluvách. Niekedy politik musí zobrať na seba zodpovednosť, musí však vysvetliť, prečo to tak je.
Subjektívne sa minister rozhodne, s kým vôbec začne rokovať?
Budeme musieť osloviť všetkých relevantných z oficiálneho zoznamu. Ak oslovíme tri firmy na rokovanie a nejaká štvrtá sa bude cítiť relevantná, môže predložiť ponuku. Vláda bude musieť odôvodniť, prečo ju odmietla.
Nejde o spôsob, ako zrýchlene uviesť do života už dohodnuté kšefty s firmami?
Strategická zákazka má dva modely. Jeden je zadanie štátu – keď povie, čo chce realizovať, a začne hľadať partnerov. Druhá možnosť je dobrá ponuka. Tá druhá sa bude využívať častejšie.
Uveďte konkrétny príklad.
Napríklad prišla ponuka – môžete si kúpiť od nás štyri cvičné lietadlách a vyrobiť si ich vo vlastných podnikoch. A aby ste boli motivovaní, ďalšie štyri vyrobíme u vás pre iný štát. Následne musím ako minister zverejniť, že som dostal takúto ponuku od spoločnosti Aero Vodochody alebo napríklad od Boeingu, a požiadať konkurenciu, nech podá výhodnejšiu ponuku.
Iný príklad.
Medzi tento typ projektov by mohlo byť zaradené aj vládne mestečko. Ak by sme dostali od nejakej firmy ponuku – štát dá budovu ministerstva vnútra pri Dunaji, ministerstva životného prostredia na Námestí Ľ. Štúra či budovu rezortu financií, k tomu nejaký doplatok a my vám za to postavíme nový zelený komplex kdekoľvek. De facto môže stáť aj na pozemkoch J&T na petržalskej strane alebo ako ja presadzujem v Kutuzovových kasárňach. Ak to bude strategická zákazka, tak musím takúto ponuku zverejniť a vyzvať konkurenciu, či má výhodnejšiu pre štát. Konkurenčnú v zmysle, že bude žiadať menší doplatok alebo mu postačí menej budov od štátu.
Novela podporí možnosť výberu firiem nie na základe najlacnejšej ponuky, ale podľa tzv. ekonomicky najvýhodnejšej ceny. Čo to znamená?
Pri nákupe bežných spotrebných vecí – napríklad papiera či minerálok bude naďalej rozhodovať len najnižšia cena. Pri zložitejších zákazkách sa bude zohľadňovať celý životný cyklus. Mnohé nákupy sú sprevádzané povinnými servismi. Pri takom komplikovane technologicky vybavenom ministerstve, ako je rezort vnútra, sa ku každému predmetu viažu zásadné správcovské poplatky. Z každého základu 100 eur musíme 10 eur vynakladať na údržbu.
Bude sa teda zohľadňovať aj údržba a životnosť pri výbere staviteľov diaľnic?
Do istej miery zrejme áno. Napríklad sa zohľadní ponuka s takým mostom, ktorý má väčšiu životnosť a nižšiu potrebu pre údržbu z pohľadu životnosti.
Čo pomôže najviac zrýchliť výbery zhotoviteľov pri diaľniciach?
Najmä zredukovanie revíznych postupov, povinné údaje v rámci zoznamu podnikateľov, nový systém referencií zo štátnych a verejných zákaziek. A zavedenie tzv. black listu, kde budú firmy, ktoré neplnia zmluvy so štátom. Mal by sa tak vyriešiť aj existujúci stav. Výber už nebudú blokovať nerelevantné firmy.
Nezavalia súdy spory o negatívnych referenciách?
Nemyslím. Hodnotenie firiem v rámci plnenia zmlúv sa bude robiť na základe objektívnych skutočností. V rámci pripomienkovania sa kritériá na referencie ešte môžu upraviť.
Veľa si sľubujete od elektronického trhoviska pre menšie zákazky.
Bude to veľmi rýchly a maximálne transparentný systém pre najjednoduchšie nákupy. Napríklad budem chcieť papier. Tak zadám oznam do systému. Súčasne všetky firmy zapísané v zozname podnikateľov – ako obchodníci s kancelárskym papierom – dostanú automatické upozornenie a budú môcť podať ponuky do 24 hodín. Počas lehoty všetci uvidia, aké ponuky sú už na stole.
Skúsenosti ukazujú, že na každé sprísnenie sa dá nájsť lesť. Nebudú úrady napríklad obstarávať v sobotu večer?
To si nemyslím. Možno na víkendy trhovisko vypneme. Tento postup prípustným spôsobom podporuje lokálne firmy.
Pre Brusel sú citlivé aj rázne zásahy do možnosti podávať námietky.
Nerušíme ich, len kumulujeme ich podávanie do jedného momentu aj konania, až na konci celého výberu. Námietky vylučujeme pri nákupoch cez elektronické trhovisko.
O koľko sa skrátia výbery po schválení zmien?
Podlimitné nákupy (do 130-tisíc eur pri tovaroch a službách a do 5 miliónov eur pri stavebných prácach, pozn. eTREND) môžu mať zmluvu do 48 hodín. Samozrejme, sú veci, ktoré sa cez trhovisko riešiť nedajú a výber bude trvať dlhšie. Pri nadlimitných zákazkách očakávame podpisy zmlúv do troch – štyroch mesiacov.
Bežné veci má za všetky úrady nakupovať centrálna jednotka. Aj tá bude pod ministerstvom vnútra?
Asi áno, ale netrvávame na tom. Sme len autori tej myšlienky, radi sa podelíme s rezortom financií alebo úradom vlády. Pôjde zhruba o 20 ľudí a pár miestností. Máme dosť vlastných starostí so šiestimi reformami.
Zmluva z obdobia vašej prvej vlády, keď sa oprava Bratislavského hradu rozšírila dodatkami na dvojnásobok pôvodnej sumy, sa už opakovať nebude?
Zužujeme možnosť rozširovať objem zákazky dodatočne z 50 na 20 percent pôvodného plnenia. Nepamätám si konkrétnosti zmluvy pri hrade, v každom prípade, ak sa robí nová časť väčšieho rozsahu, dôjde k novej súťaži. Hľadali sme cestu, ako umožniť pokračovanie dobrých zmlúv za výhodné ceny, ale to už nebude možné. Aj rámcové zmluvy sa budú uzatvárať na kratšie obdobie a povinne budú mať mechanizmus znižovania ceny v čase.
Čo si sľubujete od povinnosti zverejňovať väčších akcionárov firiem do „druhého kolena“. Skutočných majiteľov aj tak neodhalí.
Nové pravidlo nezabráni účasti firiem, ktoré prichádzajú s iným cieľom, ako je korektná súťaž. Mohli sme určiť povinnosť zverejňovať akcionárov aj do piateho kolena a na konci bude znova neznáma právnická osoba. Má to byť skôr len indikátor dôveryhodnosti, ak sa napríklad objaví firma z daňového raja či „garáže“.
Čo považujete za najväčšie plus novely?
Zavádza sa absolútna verejná kontrola tendrov. Pri každej jednej zákazke bude vidno, ako sa vyvíja, čo sa udialo v jej priebehu. Hocikto sa bude môcť pozrieť na to, ako sa míňajú peniaze jeho obľúbeného rezortu. Čo sme nevedeli vyriešiť, sú autorské diela a služby dôvery, poradcovské, právnické a audítorské služby.
Prečo predkladáte novelu vy a nie úrad pre verejné obstarávanie či rezort spravodlivosti?
Držal som sa témy boja s korupciou už pred voľbami. Súvisí to aj s mojím projektom ESO – gigantickou rekonštrukciou verejnej správy. Mám úlohu priniesť do rozpočtu 700 miliónov eur. Na to nestačí prepustiť úradníkov, ale musím zásadným spôsobom znižovať náklady štátu. Asi 25 až 30 percent z úspory dosiahneme vďaka novým pravidlám verejného obstarávania.
Foto na titulke - SITA / Jozef Jakubčo; v článku - SITA / Diana Černáková
