Prípadová štúdia dopĺňa výsledky minuloročného komentáru IFP, podľa ktorého súvisí dostupnosť diaľnice alebo rýchlostnej cesty so znižovaním miery nezamestnanosti, a to o 0,9 až 1,6 percentuálneho bodu (p.b.).
Výstavba rýchlostnej cesty R1 priniesla zníženie miery nezamestnanosti v okolitých okresoch dokonca o jeden až tri p. b.. Výška vplyvu však závisí aj od kvality dostupného ľudského kapitálu a miery urbanizácie.
Na Slovensku ide o jediný prípad v nedávnej histórii, keď bol odovzdaný do užívania dlhší súvislý úsek diaľnice alebo rýchlostnej cesty (46 kilometrov v novembri 2011), zlepšujúci dostupnosť väčšieho regiónu.
Zníženie nezamestnanosti sa v období po dostavbe R1 koncentrovalo najmä v okresoch banskobystrického kraja, južne a východne od R1, čo však pozitívne ovplyvnilo región ako celok. Ďalšie vplyvy je vidieť v okresoch Šaľa, Galanta a Hlohovec. Tie mohli z dostavby R1 rovnako benefitovať, keďže sa na ich území nachádzajú väčšie priemyselné parky a z daného územia sa stal logistický uzol.
Naopak, v okresoch Zvolen a Banská Bystrica bol efekt na nezamestnanosť minimálny, či dokonca opačný. To môže súvisieť aj s tým, že ide o aglomeráciu, kde sa vytvára dostatok pracovných miest pre vlastné obyvateľstvo aj bez existencie súvislej rýchlostnej cesty a kde bola miera nezamestnanosti nízka už pred dostavbou R1.
Efekt na nezamestnanosť je viditeľný aj na úrovni obcí. Po dostavaní R1 sa odtok nezamestnaných do zamestnania v bezprostrednom okolí R1 zvýšil.
Spustenie R1 zatraktívnilo aj cestovný ruch v regióne. Po dokončení a otvorení R1 sa zvýšil počet prenocovaní v dovolenkovom období najmä v turisticky atraktívnych regiónoch tejto oblasti a to o 25 až 70 percent v porovnaní s dlhodobým priemerom v hlavnom dovolenkovom období.
