Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu v Prezidentskom paláci vymenovala vládu SR. Povedie ju Robert Fico.
Predseda vlády – Robert Fico (Smer-SD)
Narodil sa 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. Po skončení štúdia práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a postgraduálneho štúdia na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR. V rokoch 1994 až 2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Členom Komunistickej strany Slovenska bol v rokoch 1987 až 1990. V roku 1990 sa stal členom Strany demokratickej ľavice, v ktorej bol v rokoch 1996 až 1999 podpredsedom. Ako kandidát SDĽ sa prvý raz stal v roku 1992 poslancom Národnej rady SR. Predsedom strany Smer-SD je nepretržite od jej vzniku v roku 1999.
Trikrát stál na čele slovenských vlád, a to v rokoch 2006 až 2010, 2012 až 2016 a 2016 až 2018. Z pozície premiéra sa v roku 2014 neúspešne uchádzal o post prezidenta SR, porazil ho Andrej Kiska.
Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podal 15. marca 2018 demisiu. Na poste premiéra ho vystriedal Peter Pellegrini. Fico sa vrátil do parlamentu a stal sa predsedom poslaneckého klubu Smer-SD.
Vicepremiér a minister obrany – Robert Kaliňák (Smer-SD)
Narodil sa 11. mája 1971 v Bratislave. V roku 1995 ukončil Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium. Pracoval ako manažér vo vydavateľstve právnickej literatúry ACE Press, následne bol asistentom v Komerčno-právnej kancelárii. V rokoch 1995 až 2002 sa venoval advokátskej praxi. Najprv ako koncipient v advokátskej kancelárii Majeríková and Partners, potom ako advokát v advokátskej kancelárii MKKT.
V parlamentných voľbách v roku 2002 bol zvolený za poslanca Národnej rady SR, stál na čele Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako podpredseda vlády a minister vnútra.
Počas vlády Ivety Radičovej bol členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, predsedom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a členom Stálej delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia NATO.
Od predčasných parlamentných volieb v marci 2012 zastával post ministra vnútra a podpredsedu vlády. Tieto funkcie mu patrili aj po voľbách do NR SR, keď ho 23. marca 2016 vymenoval prezident Andrej Kiska za šéfa rezortu vnútra. Na tento post však 12. marca 2018, krátko po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, rezignoval. Po návrate do parlamentu pôsobil ako člen Ústavnoprávneho výboru NR SR a Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Dňa 31. decembra 2018 sa vzdal mandátu poslanca NR SR.
Vicepremiér pre eurofondy a plán obnovy – Peter Kmec (Hlas-SD)
Narodil sa 11. novembra 1966 v Nitre. Po skončení gymnaziálnych štúdií v Nitre a Banskej Štiavnici absolvoval v roku 1990 Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov. Právnický titul nadobudol na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V rokoch 1993 až 1997 pracoval v stálej misii SR pri OBSE vo Viedni. Politickým radcom misie OBSE v Gruzínsku bol v rokoch 1998 až 1999. Od roku 2000 do roku 2003 bol zástupcom veľvyslanca SR v Izraeli a v rokoch 2003 až 2005 zástupcom veľvyslanca SR v Spojených štátoch amerických. Mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR vo Švédsku bol v rokoch 2007 až 2012. Ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v USA pôsobil v rokoch 2012 až 2018. Poradcom premiéra Petra Pellegriniho pre zahraničnú politiku bol v rokoch 2018 až 2020.
Vo voľbách do NR SR v marci 2020 kandidoval za Smer-SD, stal sa poslancom a podpredsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti. V júni 2020 oznámil odchod zo Smeru-SD, vstúpil do Hlasu-SD a pôsobil ako nezaradený poslanec.
Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva – Denisa Saková (Hlas-SD)
Narodila sa 17. apríla 1976 v Nitre. V rokoch 1994 až 1999 študovala na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave odbor finančná sústava, peňažníctvo. Medzi rokmi 1999 až 2006 si vzdelanie v odbore peňažníctvo doplnila doktorandským štúdiom.
Pracovala v akciovej spoločnosti DELTA E.S. či spoločnosti Cap Gemini Ernst & Young. V rokoch 2003 až 2007 bola riaditeľkou divízie aplikácií v E.ON IT Slovakia.
V rokoch 2007 až 2010 zastávala funkciu generálnej riaditeľky sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti na Ministerstve vnútra SR. Po pôsobení vedúcej úseku koordinácie poskytovaných služieb v E.ON IT Slovakia sa vrátila na Ministerstvo vnútra SR, kde bola v rokoch 2012 až 2016 vedúcou služobného úradu.
V roku 2016 sa stala štátnou tajomníčku na Ministerstve vnútra SR. Prezident SR Andrej Kiska ju za vlády Petra Pellegriniho vymenoval 26. apríla 2018 za ministerku vnútra. V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidovala za stranu Smer-SD a stala sa poslankyňou Národnej rady SR. V júni 2020 oznámila odchod zo Smeru-SD a vstúpila do strany Hlas-SD, v ktorej zastáva post podpredsedníčky.
Podpredseda vlády a minister životného prostredia – Tomáš Taraba (nominant SNS)
Narodil sa 13. februára 1980 v Modre. Po maturite na pezinskom gymnáziu študoval v rokoch 1998 až 2003 politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Vysokoškolské vzdelanie nadobudol aj na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pracovnú kariéru začal v roku 2003 ako produktový manažér v spoločnosti European Investors. V rokoch 2004 až 2006 pôsobil na sekcii priamych zahraničných investícií v štátnej Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu.
Politicky sa začal verejne angažovať od roku 2019, keď spoluzakladal stranu Kresťanská demokracia – Život a prosperita, v ktorej pôsobil aj ako predseda. Za poslanca do NR SR kandidoval vo februárových voľbách v roku 2020 na kandidátke strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Taraba pôsobil vo Výbore NR SR pre európske záležitosti a bol tiež členom Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.
Koncom mája 2020 odišiel z poslaneckého klubu ĽSNS. V predčasných septembrových voľbách v roku 2023 kandidoval na kandidátke SNS.
Minister financií – Ladislav Kamenický (Smer-SD)
Narodil sa 4. októbra 1970. Je absolventom Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pred nástupom do verejnej funkcie podnikal a založil viacero menších spoločností ako Eufinex, PoistnaKalkulacka.sk, Ixion, Gallery Slovakia a Arkturus.
Po voľbách v roku 2012 sa stal poslancom Národnej rady SR za Smer-SD a bol členom Mandátového a imunitného výboru NR SR. Do poslaneckej lavice zasadol aj po voľbách v roku 2016. Zastával aj post predsedu Výboru NR SR pre financie a rozpočet a bol členom Výboru NR SR pre európske záležitosti.
Od 7. mája 2019 do 20. marca 2020 pôsobil ako minister financií. Vo volebnom období 2020 až 2023 bol poslancom NR SR. Je členom predsedníctva strany Smer-SD.
Minister spravodlivosti – Boris Susko (Smer-SD)
Narodil sa 26. mája 1970 a vyštudoval právo. Za Smer-SD kandidoval v parlamentných voľbách prvý raz v roku 2012. Po zvolení za poslanca sa stal členom Ústavnoprávneho výboru NR SR a podpredsedom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.
Vo volebnom období 2016 až 2020 bol štátnym tajomníkom na Ministerstve životného prostredia SR a v nasledujúcom volebnom období (2020 až 2023) členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí – Juraj Blanár (Smer-SD)
Narodil sa 19. mája 1966 v Žiline. Je absolventom Stavebnej fakulty Vysokej školy dopravy a spojov (dnes Žilinská univerzita) v Žiline. V rokoch 1993 až 1994 bol na študijnom pobyte na Aalborg Univerzity v Dánsku. Študijné pobyty v Spojenom kráľovstve na Aston Univerzity, Univerzity of Birmingham či vo firme WS Atkins Huntingdon absolvoval v roku 1996. Od roku 1994 pracoval na rôznych pozíciách v spoločnosti Váhostav, naposledy ako riaditeľ odboru marketingu a technického rozvoja.
Poslancom NR SR za Smer-SD je od roku 2002. V strane pôsobí v súčasnosti ako podpredseda. Vo volebnom období 2002 až 2006 bol členom Výboru NR SR pre životné prostredie a Výboru NR SR pre európske záležitosti.
Počas volebného obdobia 2010 až 2012 bol podpredsedom Zahraničného výboru NR SR. Po voľbách v roku 2016 sa stal členom Výboru NR SR pre zdravotníctvo a podpredsedom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. V marci 2018 ho zvolili za predsedu Mandátového a imunitného výboru NR SR. Od roku 2020 zastával post podpredsedu NR SR. V rokoch 2005 až 2017 bol tiež predsedom Žilinského samosprávneho kraja.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka – Richard Takáč (Smer-SD)
Narodil sa 10. mája 1982 v Prievidzi. Vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Prvýkrát sa objavil na politickej scéne v roku 2014, keď úspešne kandidoval v komunálnych voľbách za Smer-SD na post poslanca v Prievidzi. V roku 2018 neúspešne kandidoval za primátora mesta Prievidza.
Poslancom NR SR sa stal po voľbách v roku 2020, v ktorých kandidoval za Smer-SD. V parlamente pôsobil ako člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Je podpredsedom Smeru-SD.
Minister dopravy – Jozef Ráž ml. (nominant Smeru-SD)
Narodil sa 17. júla 1979 v Bratislave. Vyštudoval Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave a právo na Bratislavskej vysokej škole práva (v súčasnosti Paneurópska vysoká škola). Je synom lídra skupiny Elán Joža Ráža. V roku 1999 začal spolu s manželkou podnikať v oblasti gastronómie.
V štátnych štruktúrach začínal v roku 2005 na Ministerstve obrany SR u Martina Fedora, kde vystriedal viacero riadiacich pozícií. Na ministerstve pôsobil aj počas prvej vlády Roberta Fica. Po odchode z Ministerstva obrany v roku 2010 začal pracovať pre vtedajšieho predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Pavla Freša ako špecialista pre oblasť verejného obstarávania na Bratislavskom samosprávnom kraji.
Odtiaľ prestúpil v roku 2012 do Slovenskej pošty, a. s., ktorú viedol krízový manažér Tomáš Drucker. Od marca 2016 zastával post generálneho tajomníka služobného úradu na Ministerstve zdravotníctva SR. Na ministerstvo prišiel spolu s Druckerom, ktorý sa postavil na čelo rezortu. V marci 2018 navrhla strana Smer-SD Jozefa Ráža ml. na post ministra vnútra, ministrom vo vláde Petra Pellegriniho sa napokon nestal. Na ministerstve zdravotníctva pracoval do marca 2020.
Minister vnútra – Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD)
Narodil sa 4. februára 1987 v Michalovciach. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2011 až 2012 pôsobil na Rektoráte UK v Bratislave. Ako právnik pôsobil aj v Správe štátnych hmotných rezerv SR (2012 až 2014). Od roku 2014 do roku 2016 zastával funkciu riaditeľa odboru vnútornej správy na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR.
V roku 2016 pôsobil na Úrade vlády SR ako poradca v Kancelárii podpredsedu vlády SR pre investície. Ako generálny tajomník Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pracoval v rokoch 2016 až 2018. V období rokov 2018 až 2020, keď bol premiérom Peter Pellegrini, zastával funkciu vedúceho Úradu vlády SR.
Vo voľbách v roku 2020 kandidoval za Smer-SD a stal sa poslancom NR SR a členom Výboru NR SR pre európske záležitosti. V júni 2020 oznámil odchod zo Smeru-SD, vstúpil do strany Hlas-SD, v ktorej je generálnym manažérom.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny – Erik Tomáš (Hlas-SD)
Narodil sa 15. júna 1975 v Humennom. V roku 1998 absolvoval štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 2006, keď sa stal hovorcom vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka, pracoval ako redaktor v televízii Markíza. Od roku 2010 pokračoval ako hovorca strany Smer-SD. V rokoch 2012 až 2016 pôsobil ako šéf tlačového odboru na Úrade vlády SR, keď bol premiérom Robert Fico.
V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidoval za Smer-SD. Po voľbách sa stal štátnym tajomníkom ministerstva školstva. Z rezortu školstva odišiel po necelých piatich mesiacoch, vrátil sa do poslaneckého kresla a zároveň bol poradcom premiéra Fica pre médiá. Členom Smeru-SD sa stal v auguste 2018. Do parlamentu za Smer-SD sa dostal aj po voľbách v roku 2020. Zastával funkciu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a bol tiež členom Výboru NR SR pre sociálne veci.
V júni 2020 oznámil odchod zo Smeru-SD a vstúpil do strany Hlas-SD, v ktorej zastáva post podpredsedu.
Ministerka zdravotníctva – Zuzana Dolinková (Hlas-SD)
Narodila sa 20. januára 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a už počas štúdia pracovala ako asistentka v advokátskej kancelárii. V roku 2009 získala titul JUDr. Následne pôsobila ako advokátska koncipientka (2008 až 2015).
Od júla do decembra 2017 pracovala ako výkonná riaditeľka akciovej spoločnosti Lekár. Od roku 2015 zastávala funkciu výkonnej riaditeľky v Zväze ambulantných poskytovateľov, pričom od roku 2019 bola súčasne aj predsedníčkou predstavenstva a od roku 2020 sa stala prezidentkou zväzu. V parlamentných voľbách v roku 2020 neúspešne kandidovala za stranu Dobrá voľba. Od roku 2021 je podpredsedníčkou strany Hlas-SD.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu – Tomáš Drucker (Hlas-SD)
Narodil sa 20. júla 1978 v Bratislave. Vyštudoval Právnickú fakultu Trnavskej univerzity a odbor aplikovaná informatika a automatizácia v priemysle na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V rokoch 1997 až 2006 pracoval v oblasti IT sektora.
Pôsobil tiež na manažérskych postoch v štátnych podnikoch ako napríklad Vojenský opravárenský podnik Nováky, Jadrová vyraďovacia spoločnosť – JAVYS, bol tiež podpredsedom predstavenstva v 1. župnej. Od roku 2012 bol generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Slovenskej pošty.
Prezident SR Andrej Kiska vymenoval 23. marca 2016 ako nominanta strany Smer-SD Tomáša Druckera za ministra zdravotníctva. Počas vlády Petra Pellegriniho zastával necelý mesiac – od 22. marca do 17. apríla 2018 – post ministra vnútra. Pôsobil tiež ako zakladateľ a líder politickej strany Dobrá voľba, ktorá však zanikla a v predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023 sa zlúčila so stranou Hlas-SD.
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie – Richard Raši (Hlas-SD)
Narodil sa 2. apríla 1971 v Košiciach. V roku 1995 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Deväť rokov (1995 až 2004) pracoval na Klinike úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach, kde pôsobil aj ako námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť. Primátorom Košíc bol v rokoch 2010 až 2018. Ministrom zdravotníctva vo vláde Roberta Fica bol od roku 2008 do roku 2010.
Poslancom NR SR za stranu Smer-SD bol v rokoch 2012 až 2016. V parlamente pôsobil ako predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a ako člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo. V rokoch 2018 až 2020 bol v kabinete Petra Pellegriniho podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.
V parlamentných voľbách v roku 2020 úspešne kandidoval za Smer-SD, ale v júni 2020 oznámil, že vstupuje do strany Hlasu-SD, v ktorej je podpredsedom.
Ministerka kultúry – Martina Šimkovičová (nominantka SNS)
Narodila sa 29. augusta 1971 v Modre. Vyštudovaná pedagogička nastúpila koncom 90. rokov na miesto moderátorky športového spravodajstva v súkromnej TV Markíza. Postupne sa prepracovala na moderátorku hlavného večerného spravodajstva. V Markíze pôsobila takmer 18 rokov až do roku 2015, keď odišla z televízie pre statusy o utečencoch. V posledných rokoch vystupovala hlavne ako moderátorka na obrazovkách alternatívnej internetovej televízie TV Slovan.
Vo voľbách 5. marca 2016 sa dostala do parlamentu na kandidátke novej strany Borisa Kollára Sme rodina. Začiatkom júna 2016 ju však hnutie Sme rodina spolu s ďalšími dvoma poslancami zo svojho klubu vylúčilo. V NR SR pôsobila ako nezaradená poslankyňa. Bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a necelé tri mesiace po nastúpení do parlamentu bola členkou Výboru NR SR pre európske záležitosti.
V roku 2019 neúspešne kandidovala vo voľbách do Európskeho parlamentu ako líderka kandidátnej listiny mimoparlamentnej strany Starostovia a nezávislí kandidáti. Vo februári 2020 viedla v parlamentných voľbách kandidátku strany Hlas ľudu, ktorá sa však do parlamentu nedostala. V predčasných septembrových voľbách v roku 2023 kandidovala za SNS.
Ďalšie dôležité správy
