Európska únia sa snaží obmedziť čínsky dovoz, no Čína naopak uľahčila dovoz poľskej hydiny. Tento krok je súčasťou širšieho úsilia Číny investovať v strednej a východnej Európe. Krajiny z tohto regiónu profitujú z trendov presúvania výroby bližšie k európskym trhom (near-shoring) či do politicky stabilných oblastí (friend-shoring).
Mario Draghi v správe o konkurencieschopnosti EÚ zdôraznil potrebu budovať odolnejšie dodávateľské reťazce a investovať do kľúčových tovarov, ako sú polovodiče. Krajiny strednej Európy, ktoré profitovali z globalizácie, môžu dnes z tohto vývoja opäť ťažiť. Poľsko, ktoré od roku 1991 nezažilo recesiu, zaznamenalo dvojnásobný nárast priamych zahraničných investícií, ktoré dosahujú 20 miliárd dolárov ročne, píše the Economist.
Tri hlavné faktory investícií
Prvým faktorom je prechod na klimatickú neutralitu, ktorý vyžaduje nové výrobné kapacity pre elektrické vozidlá (EV), batérie a obnoviteľné zdroje energie. Stredná Európa ponúka výhodné podmienky, ako sú nižšie náklady na pôdu a pracovnú silu, voľnejšie predpisy a nižšie dane.
Druhým dôvodom je čínska nadmerná výrobná kapacita. Čína sa snaží rozšíriť svoj výrobný sektor, najmä v oblasti EV, do Európy. Krajiny strednej Európy sú pre túto expanziu ideálne kvôli nižším nákladom. Zoltán Torok z Raiffeisen Bank Hungary odhaduje, že o desať rokov môže byť väčšina automobilovej výroby v Európe sústredená v tomto regióne.
Tretím faktorom je napätie medzi USA a Čínou, ktoré núti firmy približovať výrobu k trhom (near-shoring). Čínski výrobcovia, ako BYD, už investujú v Maďarsku. Západné firmy, ako Intel, plánujú nové závody v Poľsku.
Riziká zahraničných investícií
Veľká časť hospodárstva regiónu je už dnes v rukách zahraničných firiem. Poľské populistické strany tvrdia, že zahraničné investície vedú k nižšiemu rastu miezd a vyššej nerovnosti. Hoci poľské mzdy v posledných rokoch rástli, región dnes zostáva závislý od zahraničného kapitálu a know-how.
Krajiny strednej Európy ponúkajú zahraničným investorom lacnú pôdu a dotovanú energiu, čo vyvoláva odpor miestnych firiem a environmentálnych skupín. Produkcia batérií a elektromobilov, ktorá vyžaduje veľké množstvo energie a vody, prináša len nízku pridanú hodnotu. Gergely Tardos z OTP Bank v Budapešti varuje, že tento model môže byť pre región dlhodobo neudržateľný.
Ďalšou výzvou je nedostatok pracovnej sily. Milióny občanov regiónu odišli do bohatších západných ekonomík, čo núti firmy dovážať pracovníkov z krajín ako India alebo Laos.
Investičný boom v strednej Európe posilní jej postavenie v rámci EÚ, no prinesie aj väčšiu závislosť od Číny a ďalších autoritárskych krajín. Maďarsko sa už dnes stavia proti clám EÚ na čínske elektrické vozidlá, čo môže ohroziť jednotu EÚ v obchodných otázkach. Tento vývoj by mohol posilniť vplyv Pekingu v Európe, čo vyvoláva obavy o dlhodobé politické dôsledky.