Staronová nemecká kancelárka Angela Merkelová sľubovala, že ak ju voliči nechajú vládnuť s liberálmi, Nemecko sa z recesie pozviecha rýchlejšie. A voliči počúvli. V septembri odvolali štvorročnú koalíciu kresťanských demokratov (CDU) a sociálnych demokratov (SPD). CDU dnes vládne s novým koaličným partnerom – s liberálmi z FDP. Hlavná úloha žlto-čiernej koalície v budúcom roku bude splnenie sľubu A. Merkelovej a odštartovanie takého programu, ktorý bude zreteľný, no nevystraší elektorát bojaci sa radikálnych reforiem.
A to nebude ľahké. Recesia sa formálne skončila v druhom kvartáli minulého roka. No bude to rok 2010, keď ju Nemecko reálne pocíti. Ekonomika slabo porastie. Po päťpercentnom poklese v roku 2009 môžu Nemci počítať s rastom na úrovni pol percenta. Nezamestnanosť však poskočí. Zatiaľ sa vďaka vládnym dotáciám na skrátené pracovné úväzky a neochote firiem zbavovať sa kvalifikovanej pracovnej sily zvyšovala iba mierne. Výskumný ústav Spolkového úradu práce počíta, že počet nezamestnaných sa v roku 2010 zvýši na priemerne 4,1 milióna ľudí z 3,5 milióna v roku 2009. Aj keď to bude výrazne menej, ako sa pôvodne očakávalo, počet nezamestnaných atakuje hranice začiatku roka 2007.
Balzam ponúkaný A. Merkelovou v podobe žlto-čiernej koalície nikdy nebol príliš presvedčivý. Najjednoznačnejší odkaz dvoch víťazov volieb bol prísľub znižovania daní fyzickým a právnickým osobám. FDP chcela radikálne meniť daň z príjmu fyzických osôb a upravovať firemné a dedičné dane. Tieto ambície stroskotali na potrebe konsolidácie deficitu spolkového rozpočtu, ktorý v budúcom roku pravdepodobne dosiahne rekordné hodnoty. Zo zákona musí vláda znížiť štrukturálny deficit na 0,35 percenta HDP do roku 2016. Daňové úľavy tak budú iba mierne.
A. Merkelová mala v skutočnosti na mysli to, že priateľskejší postoj žlto-čiernej koalície k podnikateľskému prostrediu a snaha znižovať dane zlepší náladu firemných šéfov a stimuluje investície, zvýši zamestnanosť a posilní rast z dlhodobého pohľadu. FDP je z tohto pohľadu horlivejšia ako kancelárka, ktorá už stihla vetovať niektoré propodnikateľské návrhy. Napríklad snahu uľahčiť prepúšťanie malým firmám. Najväčšou zmenou napokon môže byť to, čo žlto-čierni neurobia. Predchádzajúca veľká koalícia sa rozdrobila pre oslabovanie predošlých reforiem, napríklad poistenia v nezamestnanosti. To sa pravdepodobne zmení.
Nová vláda A. Merkelovej sa o rozruch postará v dvoch oblastiach. Oživenie bankového systému si vyžiada reformu v deviatich kvázi verejných bankách – krajinských bankách, ktoré držia veľkú časť nemeckých toxických aktív. Pre potreby sporiteľní potrebuje Nemecko len jednu krajinskú banku. No premiéri jednotlivých spolkových krajín doteraz odolávali volaniam po fúziách. Nová vláda bude musieť tento postoj prelomiť.
Na zníženie energetických nákladov a emisií skleníkových plynov chce nová koalícia umožniť jadrovým elektrárňam prevádzku aj po roku 2022. Podľa dohody o odstúpení od jadra mali všetky atómové elektrárne ukončiť v tomto roku prevádzku. Rozhodnutie predlžovať životnosť jadrových elektrární sa určite postará v roku 2010 o demonštrácie.
Zahraničná politika bude menej výbušná. Na stoličku ministra zahraničných vecí zasadne šéf FDP Guido Westerwelle. Nemecko sa tak môže mierne presunúť od Ruska k Amerike.
Akékoľvek zmeny však budú malé. Nemecko bude čeliť tlaku posilniť angažmán v Afganistane a pomôcť posilniť sankcie proti Iránu, ak krajina nebude spolupracovať s medzinárodnými jadrovými inšpektormi. Po voľbách má nová spolková vláda v oblastiach týkajúcich sa Afganistanu a Iránu viac priestoru na manévrovanie. No pred dverami sú ďalšie voľby, ktoré by mohli schladiť vládne ambície. V máji budú voľby v najľudnatejšej spolkovej krajine Severné Porýne- -Vestfálsko. Aktuálnu koalíciu CDU-FDP tam vyzvú sociálni demokrati z SPD. Až potom sa ukážu pravé farby žlto-čiernej koalície.
Autor je nemecký korešpondent The Economist.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto - Bloomberg
