Vedci sa snažia prísť na to, ako naučiť imunitný systém všímať si rakovinové bunky. Vďaka výsledkom nedávnej malej štúdie majú dôvod na radosť nielen oni, ale aj pacienti trpiaci rakovinou pankreasu, píše agentúra Bloomberg.
Kým sa však nová vakcína proti tomuto zhubnému ochoreniu dostane na trh, musí svoju účinnosť dokázať v ďalších testoch. V prípade úspechu zrejme pomôže len hŕstke pacientov.
Aj napriek tomu sú výsledky štúdie malým víťazstvom. Vedci totiž vďaka nim získali nové poznatky o tom, ako k liečbe rakoviny pankreasu. Okrem toho odhalili potenciál imunitného systému v boji proti iným druhom nádorov.
Optimizmus je na mieste
Onkológovia z inštitúcie Memorial Sloan Kettering v rámci štúdie spojili sily s firmou BioNTech. Testovania sa zúčastnilo 16 pacientov s rakovinou pankreasu. Okrem chemoterapie bola súčasťou ich liečby aj nádejná vakcína. Tá u polovice týchto pacientov vyvolala imunitnú reakciu a po 18 mesiacoch ani jeden z nich nevykazoval známky toho, že by sa mu rakovina bola vrátila.
Nadšenie, ktoré výsledky štúdie vyvolali, svedčia o vysokej úmrtnosti pacientov s rakovinou pankreasu. Včasná diagnostika, zmena životného štýlu či čoraz vyššia úroveň liečby dokáže ľuďom s týmto ochorením predĺžiť život. Aj napriek tomu existuje iba 12-percentná šanca, že s ňou prežijú dlhšie ako päť rokov. Do roku 2030 bude rakovina pankreasu po rakovine pľúc druhou najrozšírenejšou príčinou smrti v Spojených štátoch.
Vakcíny na mieru
Onkológovia z Memorial Sloan Kettering posielali vzorky nádorov firme BioNTech do Nemecka. Tá ich zanalyzovala a určila, ktoré mutácie by mohli spustiť imunitnú reakciu. Recept na 20 z týchto proteínov bol následne zakódovaný do mRNA vakcíny na mieru, ktorú BioNTech poslať späť onkológom. Pacienti dostali prvú dávku už deväť týždňov po tom, ako im doktori nádor vyoperovali.
Vedci dokážu vytvoriť vakcínu iba pre tých pacientov s rakovinu pankreasu, ktorým bol nádor vyoperovaný. Ide väčšinou iba o 20 percent všetkých prípadov. Pri biopsii totiž nedokážu získať dostatok materiálu potrebného k analýze.
Štúdia navyše odhalila, že mRNA vakcíny dokážu vyvolať imunitnú reakciu aj u ľudí trpiacich rakovinou s menším počtom mutácií. Doteraz si vedci mysleli, že vakcíny najlepšie zaberú u nádorov s veľkým množstvom mutácií. Do tejto kategórie patria napríklad aj melanómy.
Vakcíny totiž fungujú tak, že vytrénujú imunitné bunky, aby rakovinové bunky odhaľovali na základe toho, čo ich od normálnych buniek odlišuje. Zameriavajú sa teda na zmutované proteíny. Aby ich mohli zničiť, musia si ich najprv všimnúť a zmobilizovať sa.