Namiesto pôvodných cieľových rokov 2017 a 2018 sa v štvorročnom programe vládnutia hovorí o vyrovnaní príjmov a výdavkov štátu len „do roku 2020.“ To v politickej reči dosahovania nepríjemných cieľov znamená samozrejme „najskôr v roku 2020.“ Teda až v prvom roku úradovania ďalšej vlády, ktorá nastúpi po tejto novej.

Pritom vládne strany pred voľbami sľubovali niečo podstatne iné. Najvplyvnejší Smer-SD prízvukoval, že „strategický cieľ dosiahnutia (strednodobého cieľa takmer vyrovnaného rozpočtu) v roku 2017 ostáva nezmenený“. Pre druhú volebne najsilnejšiu SNS bol nulový deficit „krátkodobým cieľom“ - a dlhodobým prebytkové hospodárenie. Most-Híd pred voľbami dokonca spomínal rozpočtový prebytok v časoch hospodárskeho rastu.

„Prípravu SR na postupný prechod k bezdlhovému hospodáreniu,“ mala zasa v programe aj štvrtá strana Sieť, všimol si Ľudovít Ódor z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa informácií TRENDu to boli paradoxne práve pravicové strany, ktoré tlačili na odloženie potrebného vymazania deficitu ďalej do nedohľadnej budúcnosti.

Pre krajinu to znamená, že znižovanie vysokého verejného zadlženia, momentálne na úrovni 53 percent HDP, sa stále nekoná. Zo svojich maxím okolo 58 percent HDP sa síce dlh už o niečo znížil, bolo to však výlučne neštandardnými opatreniami ako znižovaním hotovostnej rezervy vlády, otváraním druhého piliera a mimoriadnymi dividendami štátnych podnikov.

Tu treba prízvukovať, že na znižovanie dlhu nestačí len „maastrichtský“ deficit verejných financií menší ako tri percentá HDP. V časoch zápornej inflácie a trojpercentného rastu hospodárstva na to nestačí dokonca ani dvojpercentný schodok. Pretože zadlženie pri takomto hospodárení stále rastie rýchlejšie ako ročný výkon ekonomiky.

Pritom znižovanie dlhu nie je potrebné len na vytvorenie akéhosi vankúša voči budúcej hospodárskej kríze, ktorá skôr či neskôr určite príde. Nevyhnutné je aj kvôli ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sankčné pásma dlhovej brzdy od roku 2018 znižuje zo súčasných 50-60 percent HDP postupne až na 40-50 percent.

Zaujímavé bude sledovať, ako odklad vymazávania deficitu na neskôr narazí na európske i národné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Už v júli tohto roku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť skonštatuje, že za roky 2014 a 2015, keď sa schodok verejných financií neznižoval vôbec, sa Slovensko výrazne odchýlilo zo svojej cesty k vyrovnanému rozpočtu. A vláda bude musieť prijať nápravné úsporné opatrenia.

Konkrétne rozpočtové ciele nového kabinetu by sa verejnosť mala dozvedieť do konca apríla. Do zhruba dvoch týždňov by mal byť zverejnený každoročný Program stability, ktorý obsahuje aj výšku plánovaných schodkov a súvisiaci vývoj dlhu na najbližšie roky.