Lalaine Basaová používa cibuľu na prípravu jarných závitkov vo svojom cateringovom podniku severne od Manily. Teraz ale pre rast cien na Filipínach zmenila recept a používa polovičné množstvo. Fatima z marockého hlavného mesta Rabat už cibuľu a paradajky z dôvodu vysokej cene nekupuje. Ako matka troch detí namiesto toho na prípravu pokrmu používa artičoky. Skúsenosti týchto dvoch žien, ktoré od seba delia viac ako 12-tisíc kilometrov, ukazujú, ako globálna kríza v zásobovaní potravinami naberá znepokojujúci obrat a ohrozuje dostatok surovín dôležitých pre výživu po celom svete, píše agentúra Bloomberg.
Zastavili časť vývozu
Ceny pšenice a obilia v posledných mesiacoch klesli, čo zmiernilo obavy o dostupnosti niektorých základných potravín. Kombinácia viacerých faktorov však teraz otriasa trhom so zeleninou, ktorá je základom zdravej stravy. A v prvej línii je skromná cibuľa. Ceny sa prudko zvyšujú, čo zvyšuje infláciu a krajina bola prinútená podniknúť kroky na zabezpečenie dodávok. Maroko a Turecko zastavili časť vývozu, rovnako ako Kazachstan. Filipíny nariadili vyšetrovanie možných kartelov.
Obmedzenia sa však netýkajú iba cibule. Organizácie Spojených národov (OSN) a Svetová banka (SB) tento mesiac varovali, že sa týkajú aj mrkvy, paradajok, zemiakov a jabĺk. Prázdne regály po slabej úrode v južnom Španielsku a severnej Afrike donútili britské supermarkety obmedziť nákupy niektorých druhov ovocia a zeleniny.
Cibuľa je základnou prísadou varenia po celom svete a po paradajkách, ktoré sú technicky vzaté ovocie, je najviac konzumovanou zeleninou na svete. Ročne sa jej vyprodukuje zhruba 106 miliónov ton - zhruba rovnako ako mrkvy, kvaky, chilli papričiek, paprík a cesnaku dohromady. Používa sa do všetkého možného a v Spojených štátoch je od roku 1958 dokonca zakázané s cibuľou obchodovať, po pokuse trh monopolizovať.
Sucho a rast nákladov na osivá
K prudkému rastu cien prispelo niekoľko skutočností. Sú to katastrofické záplavy v Pakistane, mrazy, ktoré poškodili úrodu v Strednej Ázii, a vojna na Ukrajine. V severnej Afrike potom poľnohospodári bojujú s veľkým suchom a s rastom nákladov na osivo a hnojivá.
Zlé počasie zasiahlo najmä marockých pestovateľov. Fatima v Rabate uvádza, že ceny zeleniny sú ,,nehorázne vysoké" aj po zákaze exportu cibule a paradajok do západnej Afriky, ktorý vláda zaviedla vo februári. ,,Jeme viac šošovice, bielej fazule a bôbov a čoskoro sa uspokojíme s ryžou," dodáva Fatima.
Na trhu v centre mesta Rabat pracuje predavač zeleniny Brahim už viac ako 30 rokov. Obchody idú podľa neho teraz pomaly. ,,Myslel som si, že zeleninu na kusy kupujú len slobodní muži, hlavne stroskotanci," hovorí 56-ročný Brahim.
,,Teraz som vďačný, keď vidím, ako ma ľudia, ktorí pri mojom stánku nakupujú 10, 15, 23 rokov, žiadajú prerývaným hlasom o jednu paradajku, jednu cibuľu, jeden zemiak. Ľudia sú na pokraji svojich síl," dodáva predavač.
Kazachstan čerpá zo strategických zásob
Na Filipínach v posledných mesiacoch doplnil nedostatok cibule nedostatok všetkého – od soli až po cukor. Ceny sa dostali tak absurdne vysoko, že krátko stála viac ako mäso, takže letušky boli pristihnuté, ako ju pašujú z Blízkeho východu. Vláda podporila dovoz, aby spomalila infláciu, ktorá je najvyššia za 14 rokov.
,,Používam tie najmenšie kúsky cibule," hovorí 58-ročná Basa. Už skoro 30 rokov vlastní podnik v provincii Bulacan, ktorý sa zaoberá prípravou pokrmov pre narodeniny a svadby. ,,Musíme sa prispôsobiť, pretože nechcem príliš zvýšiť ceny a prísť o zákazníkov," hovorí.
V Kazachstane prudký rast cien prinútil úrady k čerpaniu strategických zásob. Minister obchodu tiež ľudí vyzval, aby nekupovali uprostred paniky cibuľu po vreciach, aby bol dostatok cibule v supermarketoch. Navyše krajina pristúpila k zákazu vývozu. Ten zaviedli v posledných mesiacoch aj Kirgizsko, Uzbekistan a Tadžikistan, ktorý je vďaka svojmu národnému pokrmu kurutob najväčším svetovým konzumentom cibule na hlavu. Z ďalších krajín Azerbajdžan zavádza obmedzenia predaja a Bielorusko bude vydávať licencie na vývoz.
Nutričná časovaná bomba
Pretože náklady na nákup zeleniny a ovocia bohatých na živiny sa prudko zvyšujú, zatiaľ čo príjmy s týmto rastom nedržia krok, stáva sa zdravá strava nedostupnou. Podľa najnovších údajov OSN si zdravú stravu nemôžu dovoliť viac ako tri miliardy ľudí. Tento počet bude celosvetovo stúpať a výživa sa stane oveľa dôležitejšou pre vládne úvahy, hovorí výskumník zameraný na nové riziká spoločnosti Chatham House Tim Benton. Nazýva to ,,nutričnou časovanou bombou," ktorá pomaly vybuchuje.
Zatiaľ čo mnohé vlády ochotne dotujú dovoz pšenice alebo múky, aby obyvatelia zostávali spokojní, podpora pestovateľov je obmedzená. Výsledkom toho je, že svet produkuje príliš veľa škrobových obilnín, cukru a rastlinných olejov, ale iba asi tretinu potrebného množstva ovocia a zeleniny, upozorňuje Benton.
Rovnako ako chlieb, aj cibuľa preukázala potenciál vyvolať občianske nepokoje. V Indii, kde sa jej vývoz zakazoval, boli vysoké ceny uvádzané ako príčina prehry Indickej ľudovej strany v roku 1998 v Dillí. O dve desaťročia neskôr súčasný premiér Naréndra Módí v kampani za znovuzvolenie vyhlásil, že poľnohospodári sú jeho najvyššou prioritou. Zdôraznil pritom paradajky, cibuľu a zemiaky.
,,Pre mnoho krajín sú to práve tieto a ďalšie veci, na ktorých záleží, pokiaľ ide o udržanie spokojnosti obyvateľstva. Je to v istom zmysle špička ľadovca," dodáva Benton.