Najúčinnejšou prevenciou proti známemu vírusovému ochoreniu, ktoré sa každoročne ozve v zimných mesiacoch a tradične vrcholí vo februári, je očkovanie. Ako najefektívnejšiu formu ho odporúča aj Úrad verejného zdravotníctva SR.

Vakcína proti chrípke má svoje špecifikum, ktoré ju odlišuje od ostatných. Zloženie očkovacích látok proti chrípke sa odlišuje tým, že sa každoročne mení podľa aktuálnych kmeňov vírusu chrípky cirkulujúcich v predchádzajúcej sezóne.

„Preto je potrebné očkovanie vykonať každoročne. Očkovanie proti chrípke sa odporúča vykonať každý rok aj v prípade, keď je zloženie chrípkových vakcín rovnaké ako v predchádzajúcej chrípkovej sezóne z toho dôvodu, že protektívna hladina protilátok po očkovaní proti chrípke pretrváva po dobu 6 - 12 mesiacov,“ vysvetľuje úrad.

Odporúča tak, aby sa ľudia preočkovávali každý rok, ideálne vraj v októbri a novembri, aby si organizmus zaočkovaného stihol vytvoriť v dostatočnom predstihu protilátky.

A práve to by sa po novom objave vedcov malo zmeniť. Podarilo sa im totiž nájsť univerzálnu vakcínu, ktorá by mala poskytovať dlhodobú ochranu a byť účinná na všetky kmene vírusu. Nebolo by tak potrebné na základe prechádzajúcej sezóny vytipovať tie kmene, ktoré by mali byť rozšírené aj v aktuálnej, čo sa nie vždy úspešne podarí a môžu tak ochorieť aj zaočkovaní pacienti.

Britský spravodajský portál BBC informoval, že doterajšie výsledky výskumu dvoch od seba nezávislých amerických tímov vyzerajú sľubne a novú vakcínu už úspešne otestovali na zvieratách. Malo sa im podariť izolovať jadro vírusu, ktoré je pre každú jednu mutáciu totožné. Doteraz sa tvorba vakcín odvíjala práve od odlišností jednotlivých kmeňov.

Prvý tím tvorený z vedcov z Scripps Research Institute a spoločnosti Johnson & Johnson Janssen Pharmaceutical, ktorý závery svojho výskumu publikoval v časopise Science, sa zameral na proteín na povrchu vírusu, takzvaný hemaglutinín. Ten sa nachádza pri všetkých kmeňoch chrípky a umožňuje mu napadnúť bunky v tele. Vedci vyvinuli molekuly zvané imunogén, ktoré napodobňujú štruktúru proteínu a pomáhajú tak telu rozpoznať a zaútočiť na základnú zložku chrípkového vírusu.

Druhý tím, ktorý tvorili vedci z amerického Národného ústavu zdravia, publikoval závery svojho výskumu v časopise Nature Medicine. Zvieratá ochránila vakcína z nanočastíc zameraná tiež na hemaglutinín.

Je potrebné výskum teraz zopakovať a vakcíny odskúšať na ľuďoch, aby sa potvrdila ich účinnosť. Ďalší vývoj a testovanie potrvajú zrejme niekoľko ďalších rokov.

Podľa profesora Johna Oxforda, experta na chrípku z University of London, sa však najnovší výskum ukazuje ako veľmi sľubný. „Ide o skok vpred, ktorý sa nedá porovnať s ničím v poslednej dobe. Majú dobré výsledky so zvieratami, a to nie len s myšami ale aj s fretkami a opicami. A podarilo sa im to s vírusom vtáčej chrípky H5N1,“ povedal pre BBC. Vyzdvihol pritom, že nová vakcína by mohla riešiť obavy pred pandémiou.

Očkovanie je témou, ktorá v posledných rokoch vyvoláva búrlivé diskusie. Zástupy jeho odporcov, takzvaných antivaxerov, sa zväčšujú, organizujú sa úspešne cez sociálne siete, a to aj na Slovensku. Očkovanie považujú za škodlivé, spájajú ho a s autizmom či nečistým biznisom farmafiriem. Aj vďaka ich „hnutiu“ a postojom neočkovať sa a najmä neočkovať svoje deti, sa šíri strach z chorôb, ktoré sa dávno považovali za zvládnuté a neobjavili sa dlhý čas. V Španielsku sa po desaťročiach objavil záškrt, v Nemecku sa pre pokles zaočkovania začali enormne šíriť osýpky.