Energetická dohoda medzi Tureckom a Líbyou zvyšuje riziko vzniku otvoreného konfliktu medzi Ankarou a Aténami, píše Politico.
Turecko s vládou v Tripolise 3. októbra podpísalo predbežnú dohodu o preskúmavaní ložísk ropy a plynu pri líbyjskom pobreží. V dokumente sa však neuvádza, či bude k prieskumu dochádzať vo vodách južne od Grécka, kde podľa Atén nemajú Turci žiadne právo byť.
Grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias v utorok obvinil Turecko zo zneužívania „turbulentnej situácie v Líbyi s cieľom ešte viac destabilizovať bezpečnosť v oblasti Stredozemného mora a zabezpečiť regionálnu hegemóniu“.
Vlády Grécka a Turecka síce jedna druhú pravidelne obviňujú z provokačných preletov stíhačiek nad Egejským morom, no rétorika sa v súčasnosti uzavretím novej energetickej dohody dostala na alarmujúcu úroveň.
Napäté vzťahy
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý mesiac varoval Grécko, že jeho armáda by „jednej noci mohla náhle prísť“ na jeho územie. Dendias to vyhodnotil ako priamu hrozbu a vyzval spojencov, aby voči Ankare zakročili alebo riskovali ďalšiu ukrajinskú krízu.
Profesor Ryan Gingeras z Námornej postgraduálnej školy v Kalifornii si nemyslí, že hrozí bezprostredné riziko turecko-gréckej vojny.
Spor siaha do minulosti
Spor v oblasti námorných hraníc východného Stredomoria má hlboké korene.
Ankara v novembri 2019 ohlásila podpísanie dohody o demarkácii nových námorných hraníc s vládou v Tripolise. Atény tento krok zastihol nepripravené, pretože nová línia mala podľa tohto dokumentu viesť v blízkosti gréckeho ostrova Kréta.
Podľa EÚ uzavretím dohody došlo k porušeniu morského práva a zvrchovaných práv tretích štátov. Washington zas dospel k záveru, že tento krok bol „zbytočný a provokačný“.
Turecký veľvyslanec Burak Özügergin naopak argumentoval, že dohoda z roku 2019 by pre Grékov nemala byť prekvapením, keďže oni sami sa snažili presadiť projekt v oblasti plynovodov s Cyprom a Izraelom, pre ktorý si dokonca získali požehnanie od Spojených štátov.
Sú ochotní sadnúť si za jeden stôl
Aj napriek napätým vzťahom sú obe strany ochotné nadviazať spolu dialóg. Jeho cieľom by bolo urovnať vzájomné rozdiely a v prípade, že by sa nevedeli dohodnúť, by krajiny v rámci námorného sporu požiadali Medzinárodný súdny dvor v Haagu o arbitráž.
Grécko a Turecko však majú na predmet sporu rozdielny názor. Podľa Atén by sa dialógy mali týkať iba námorných zón, no Ankara by chcela riešiť rozsiahlejšiu škálu tém, akými sú zvrchovanosť ostrovov či ich demilitarizácia.
„Turecko nás chce prinútiť k diskusii o všetkých otázkach, nielen demarkácii,“ povedal Angelos Syrigos z vládnucej strany Nová demokracia. Podľa neho by to neprijala žiadna grécka vláda, pretože by hneď na ďalší deň padla.