Nová dánska vládna koalícia sa dohodla na znížení daní a zrušení štátneho sviatku. Chce tak zvýšiť ponuku pracovnej sily a zreformovať veľkorysý sociálny model. Uviedla to v stredu predsedníčka sociálnych demokratov a nová premiérka Mette Frederiksenová. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Nová dánska vláda čelí mnohým výzvam
Frederiksenová sa v utorok dohodla s opozičnou stranou Liberálnou stranou a Umiernenými, že spoločne vytvoria novú vládu.
„Máme jasný cieľ urobiť rozhodnutia potrebné na zabezpečenie budúcnosti Dánska," povedala Frederiksenová, keď predstavila politickú platformu budúcej vlády.
Nová dánska vláda čelí vysokým cenám energií a najvyššej inflácii za štyri desaťročia, ktorá zaťažuje domácnosti a odkrajuje z ich disponibilných príjmov.
„Čelíme veľkým výzvam v našej sociálnej spoločnosti," povedala premiérka a dodala, že vláda "bude pokračovať v niekoľkých reformách".
Opatrenia zahŕňajú 5 miliárd dánskych korún (672,12 milióna eur) na znížení daní s cieľom motivovať ľudí, aby viac pracovali. A zrušenie jedného štátneho sviatku, čím ich počet klesne na 10 za rok.
Cieľom týchto opatrení je zvýšenie produktivity a ponuky pracovnej sily o 45-tisíc ľudí, uviedla Frederiksenová.
Chcú zaviesť emisný poplatok v poľnohospodárstve
Dáni platia jedny z najvyšších daní na svete, aby mohli financovať svoj drahý sociálny model od kolísky po hrob. No so stúpajúcim vekom populácie sa kvalita všeobecnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a služieb znižuje.
Vláda súhlasila tiež s urýchlením výdavkov na obranu v dôsledku geopolitickej neistoty po sabotáži dvoch plynovodov prepravujúcich plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora.
Dánsko sa sústredí aj na splnenie cieľa výdavkov v rámci NATO vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2030, teda o tri roky skôr, ako sa plánovalo.
Nová vláda má aj väčšie ambície v oblasti zmeny klímy a bude sa usilovať o to, aby sa Dánsko stalo uhlíkovo neutrálnym do roku 2045 namiesto do roku 2050.
Navrhuje tiež znížiť emisie skleníkových plynov o 110 percent v porovnaní s úrovňami v roku 1990, čo je v skutočnosti negatívny emisný cieľ.
V snahe o dosiahnutie týchto cieľov plánuje kabinet zaviesť emisný poplatok v poľnohospodárskom sektore a daň z leteckej dopravy, podobne ako v Nemecku a Švédsku.