Do funkcie vás nominoval guvernér národnej banky Jozef Makúch. Ten tiež dlhodobo pôsobil na Ekonomickej univerzite. Aký je váš vzťah?
Keď J. Makúch pôsobil na fakulte, bola som doktorandkou, neskôr odbornou asistentkou, a bližšie sme nespolupracovali. V čase mojej funkcie prorektorky univerzity bol pán guvernér členom vedeckých rád a spolupracovali sme v rámci činnosti týchto orgánov. Spolupráca bola intenzívnejšia aj z toho dôvodu, že ako prorektorka pre vedu, výskum a doktorandské štúdium som bola aj podpredsedníčkou vedeckej rady univerzity. Mali sme a máme profesionálny vzťah. Potešilo ma, keď ma pán guvernér pozval na stretnutie a ponúkol mi možnosť navrhnúť ma za členku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Veľmi si to vážim a považujem to za ocenenie výsledkov svojej doterajšej práce.
Kedy vás guvernér prvý krát oslovil? Váhali ste, či nomináciu prijať?
Pán guvernér ma oslovil v prvej polovici júna, požiadala som ho o určitý čas na zváženie svojho rozhodnutia. Uvedomovala som si totiž, že táto ponuka znamená pre mňa profesionálnu výzvu, ktorá je spojená s veľkou zodpovednosťou vyplývajúcou z tejto významnej funkcie.
V národnej rade vás podporili iba deviati poslanci opozície, necítite sa ako politická nominantka Smeru-SD?
Považujem za pozitívne, že v parlamente nikto nehlasoval proti mojej nominácii. Chápem to ako určitú formu tichej podpory i zo strany ďalších poslancov. Som rada, že okrem môjho vystúpenia vo Finančnom a rozpočtovom výbore ma oslovili i niektorí ďalší poslanci, ktorí mali záujem sa so mnou stretnúť a spoznať moje názory.
V porovnaní s voľbou členov RRZ pred tromi rokmi ste ale získali oveľa menej hlasov...
Porovnávať voľby členov rady teraz a pred tromi rokmi nepovažujem za relevantné. V roku 2012 sa RRZ formovala, vznikala na základe širokého konsenzu politických strán, čo sa následne prejavilo aj v hlasovaní poslancov o jej členoch. V súčasnosti je situácia iná. Dochádza k postupnej obmene členov Rady a iné sú aj podmienky schválenia členov v národnej rade.
Čo pre vás znamená rozpočtová zodpovednosť?
Je veľmi dôležité, že občania SR si uvedomujú, že spoločnosť si nemôže dovoliť míňať viac, ako vytvorí. Uvedomujú si riziká žitia na dlh a jeho dopad na zadlženie budúcich generácií. Považujem za veľmi pozitívne, že Slovensko ako člen eurozóny a Európskej únie chce pôsobiť ako krajina, ktorá si plní svoje záväzky a správa sa zodpovedne i v rozpočtových záležitostiach. Ako človek žijúci na Slovensku oceňujem tento zodpovedný prístup, ktorý, myslím, podporuje aj väčšina slovenských občanov a stotožňujem sa s ním. V odbornej rovine sú pre mňa smerodajné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti definované ústavným zákonom.
Skúsme byť konkrétnejší. Mala by byť rozpočtová zodpovednosť príťažlivá rovnako pre pravicu ako aj ľavicu?
Za významný prvok pokladám inštitucionálny rámec. Existujúce pravidlá vymedzujú „mantinely“, v rámci ktorých sa politici môžu pohybovať. Záväzok prevziať zásady platné v Európskej únii v súvislosti so vstupom SR do únie považujem za jeden z najvýznamnejších prínosov, ktoré členstvo v únii Slovensku prinieslo. Bez ohľadu na to, ktorá koalícia alebo politická strana vládne, všetky sa musia pohybovať v rámci určených pravidiel. Integrácia v Európe výrazne ovplyvnila aj pravidlá pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ako rýchlo by mala SR dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, aby bola pripravená na ďalšiu krízu?
Je určite dôležité klásť si ambiciózne ciele a najmä definovať spôsoby, ako ich chceme dosiahnuť. Pri sledovaní vývoja verejných financií považujem za dôležité sústrediť sa aj na to, ako sa využijú zdroje, ktoré sú k dispozícii. Ak hovoríte o kríze, rozpočtovú zodpovednosť považujem len za jeden zo spôsobov, ako sa na ňu pripraviť. Aby bola krajina schopná zvládnuť krízové stavy, ktoré sú súčasťou ekonomického vývoja, potrebuje silnú ekonomiku a stabilné ekonomické prostredie. Je potrebné pripomenúť i to, že pri súčasnej miere prepojenosti európskych ekonomík v rámci eurozóny, ale i celej Európskej únie je nevyhnutné, aby sa zodpovedne správali všetky členské krajiny.
Ako by sa dala ďalej zlepšiť dlhodobá udržateľnosť verejných financií?
Ak sa snažíme zabezpečiť vyrovnaný rozpočet, možno to dosiahnuť buď tým, že sa zvýšia príjmy, alebo znížia výdavky, respektíve oboma spôsobmi. Pri úvahách o dlhodobej udržateľnosti verejných financií je potrebné sústrediť sa na taký typ hospodárskej politiky a výdavkových programov, ktoré podporia dlhodobý rozvoj slovenskej ekonomiky. Napríklad viac finančných prostriedkov na vzdelávanie mladej generácie. I keď len zvýšenie výdavkov v tejto oblasti nepostačuje. Je nevyhnutné prispôsobiť aj vzdelávací systém. V mnohých dynamicky sa rozvíjajúcich odvetviach kladú zamestnávatelia dôraz na kreativitu svojich pracovníkov a invenčné riešenie problémov. Vzdelávací systém by mal pripravovať pracovníkov, ktorí budú v nasledujúcich desaťročiach prispievať k ekonomickému rastu Slovenska. To sa následne pozitívne prejaví aj na rozpočtových príjmoch a udržateľnosti verejných financií.
Čo by ste vy osobne chceli priniesť do činnosti RRZ?
Rozpočtová rovnováha sa často chápe príliš krátkodobo. Niekedy prevláda účtovnícky pohľad na príjmy a výdavky. Treba sa ale sústrediť aj na to, ako je konštruovaný daňový systém a ako sa využívajú rozpočtové zdroje. Uvediem dva príklady. Výskumy ukazujú, že ľudia sú ochotnejší prijať vyššie daňové zaťaženie firiem, ako zvýšenie nepriamych daní, napríklad DPH. Napriek tomu, že konečný dopad oboch opatrení je v princípe rovnaký, keďže firmy môžu zvýšené daňové zaťaženie preniesť do cien tovarov a služieb. Z hľadiska výdavkov sa tiež často nezohľadňujú ich dlhodobé dopady, ako je napríklad vplyv na motiváciu jednotlivcov. Aj preto by som chcela v Rade presadzovať takýto širší pohľad na verejné financie, ako aj rozšíriť príspevok Rady k zvyšovaniu informovanosti verejnosti o rozpočtovej problematike.
Čo z vášho výskumu by sa dalo v novej pozícii uplatniť?
Chcela by som ešte raz zdôrazniť význam inštitucionálneho rámca pre rozpočtovú zodpovednosť. Vo vzťahu k snahe znížiť plytvanie verejnými prostriedkami, teória verejnej voľby, ktorej sa vo svojom výskume tiež venujem, poukazuje na príčiny, prečo v demokratických systémoch môžu štátne inštitúcie fungovať menej efektívne ako súkromné. Navrhuje aj možné spôsoby, ako tento problém riešiť. Zaoberali sme sa tiež identifikáciou faktorov, ktoré ovplyvňujú veľkosť tieňovej ekonomiky a teda aj daňových únikov. Výsledky tohto výskumu môžu byť inšpiráciou pri uvažovaní o spôsobe posilnenia daňovej disciplíny. Pri skúmaní, čo ovplyvňuje pocit blahobytu jednotlivcov sme zasa zistili, že jedným z významných faktorov je i správa vecí verejných, vrátane rozpočtovej rovnováhy na rôznych úrovniach. Venovali sme sa aj otázkam efektívnosti a rovnosti pri reforme vysokoškolského vzdelávania a iným témam.
Nebola rozpočtová rada doteraz na vládu príliš „mäkká“?
RRZ je relatívne mladou inštitúciou. Myslím si, že si zaslúži ocenenie za profesionálny prístup k sledovaniu vývoja verejných financií v SR, ako aj za analytické kapacity, ktoré vybudovala za relatívne krátke obdobie svojej existencie. To prispieva ku kvalite výstupov Rady. Osobne vidím priestor k ďalšiemu rozvoju v posilnení komplexnosti pri pohľade na rozpočtovú zodpovednosť, vo zvýraznení dlhodobých aspektov rozpočtovej disciplíny a zvyšovaní informovanosti verejnosti o rozpočtových otázkach.
Dlhodobo ste pôsobili na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Čo najviac brzdí rozvoj kvalitného ekonomického výskumu na Slovensku?
Podľa mňa je kľúčový kvalitný a stabilný inštitucionálny rámec, ako aj primerané financovanie výskumu. To znamená prostredie podporujúce kreativitu, samostatnosť, vytvárajúce pre výskumníkov podmienky pre stabilitu a spoločenskú prestíž. A to platí nielen v ekonómii. V oblasti spoločenských vied je problémom aj to, že dlhodobo nie sú medzi prioritami v Európskej únii ani na Slovensku. Spoločenské vedy boli navyše výrazne „postihnuté“ dôsledkami predchádzajúceho politického a hospodárskeho systému. Pre Slovensko ako malú krajinu je mimoriadne dôležité, aby jednotlivé inštitúcie vo výskume vzájomne spolupracovali. Tu vidím priestor aj pre ďalší rozvoj spolupráce medzi RRZ a Ekonomickou univerzitou. Za významné faktory, ktoré môžu posilniť výskum, považujem tiež odbúravanie administratívnej záťaže pracovníkov a zlepšenie ich spoločenského a materiálneho ohodnotenia.
Anetta Čaplánová (48) je od 3. júla novou členkou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Vyštudovala Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej (dnes Ekonomická univerzita v Bratislave), kde ostala pôsobiť aj profesionálne. Počas doktorandského štúdia absolvovala študijné pobyty na univerzitách v Tilburgu a v Antverpách. Pred tromi rokmi bola vymenovaná za profesorku. V rokoch 2009-2015 pôsobila ako prorektorka univerzity, najskôr pre manažovanie akademických projektov, potom pre vedu, výskum a doktorandské štúdium. Vo výskume sa venuje najmä ekonómii verejného sektora, novej inštitucionálnej ekonómii a teórii verejnej voľby.