Ani po štvrtých voľbách v priestore osemnástich mesiacov sa v bulharskom parlamentne nenašla koalícia s dôverou väčšiny. Dočasnú vládu preto musel vymenovať prezident Rumen Radev, ktorého úloha je inak prevažne symbolická. O obavách, že nová vláda naštiepi vonkajšie vzťahy EÚ píše Bloomberg.
R. Radev je bývalý generál a pilot stíhačiek MiG. Vyštudoval akadémiu letectva USA a odmieta, že by skrýval sympatie k Moskve. Zvolený však bol v roku 2016, v kampani odmietal protiruské sankcie EÚ za anexiu Krymu, polostrov označil za súčasť Ruska.
Počas ruskej invázie Ukrajiny naďalej kritizoval sankcie a tento mesiac odmietol podpísať vyhlásenie podporujúce vstup Ukrajiny do NATO. Dokým sa parlamentu nepodarí vysloviť dôveru riadnej vláde, Bulharsko povedú Radevovi ministri.
„Prezident má čoraz bližšie k pro-ruskému táboru, čo vytvára obavy, že dočasná vláda odkloní Bulharsko od jeho západného smerovania,“ povedala Bloombergu analytička Capucine Mayová.
Dočasná vláda úraduje od augusta. V nadväznosti na Radevovu kritiku sankcií, popri ktorej odsúdil agresiu Moskvy, navrhli ministri znovuotvorenie rokovaní s Gazpromom o návrate k normálnym dodávkam energií.
„Keď rozhodujeme o sankciách, potrebujeme kvalitné analýzy, ktoré nás uistia, že neškodíme európskej ekonomike,“ povedal R. Radev reportérom minulý týždeň na samite EÚ v Prahe.
Podľa Bloombergu sa podobnými vyjadreniami R. Radev približuje k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorý s Moskvou uzatvoril zmluvy o dodávkach energie a chcel by uvoľnenie sankcií ako riešenie inflácie.
Bulharsko a Maďarsko sú jediné členské štáty EÚ, ktoré Ukrajine odmietajú poskytovať vojenskú pomoc. Podľa R. Radeva by také kroky riskovali zatiahnutie Bulharska do vojny.
Mimoriadna vláda môže ostať pri kormidle aj niekoľko mesiacov. Ani piate voľby, pokiaľ by k nim prišlo, nemusia vyriešiť politické limbo, v ktorom sa krajina nachádza. Prezident, ktorý by inak zastával ceremoniálnu funkciu podobnú jeho slovenského náprotivku, disponuje dočasne nezvyčajnou mocou.
Mimoriadna vláda odmieta, že by EÚ štiepila. Odvoláva sa na svoje pokračujúce smerovanie do eurozóny.
Koniec v nedohľade
Víťazom posledných parlamentných volieb, ktoré sa konali 2. októbra, je ex-premiér Boyko Borissov. Ten tvrdí, že krízu ukončí iba kompromis. Ostatné strany s ním však odmietajú spolupracovať.
Lídrom opozície je Kiril Petkov, ktorý bol premiérom do decembra 2021, keď neočakávane čelil rozpadu vlastnej koalície.
„Dočasná vláda predkladá viac pro-ruské návrhy,“ povedal jedným novinám.
Nerozhodný postoj R. Radeva ale nie je nepopulárny. Aspoň tri zo siedmych parlamentných strán majú údajné pro-ruské sympatie. Veterán bulharskej politiky B. Borissov napriek tomu po voľbách odmietol orientáciu na Moskvu. „Ďalšie voľby by sa Putinovi hodili.“
Ďalšie dôležité správy
