Roh nosorožcov je podľa tradičnej ázijskej medicíny úžasný liek. Má čistiť telo, posilňovať organizmus a liečiť opicu. Fakt, že moderná medicína nenašla ani po desaťročiach skúmania žiadne dôkazy o zázračných účinkoch rohu nadšencov neodrázda. Dopyt po rohoch naďalej rastie, no spolu s ním sa rýchlo znižuje populácia nosorožcov v Afrike.
Obchod s rohmi nosorožcov bol zakázaný už v roku 1977, no pytliaci tieto tonu vážiace zvieratá zabíjajú pre ich rohy tempom, ktoré by celú populáciu vyhubilo do 20 rokov.
Fakt, že zvierat je čoraz menej pomáha ďalej zvyšovať cenu rohov, čo zas zvyšuje motiváciu pre pytliakov. Celý proces poháňa sám seba a priebežne zrýchľuje.
Nosorožie farmy
Africké krajiny sa tento cyklus pokúšajú zlomiť, píše ekonomický blog rádiovej stanice NPR. Jedným z riešení by podľa ekonóma Duana Biggsa, ktorý vyrastal v juhoafrickom Krugerovom nárdonom parku, bolo obchod s rohmi legalizovať a umožniť farmárom zvieratá chovať.
Rohy by sa priebežne spílili, čo by znížilo počet usmrtených zvierat. Legalizácia obchodu by zároveň prudko zvýšila objem produkcie, čo by výrazne znížilo ceny rohov. V ideálnom prípade by cena klesla tak nízko, že by pytliakov úplne vytlačila z biznisu.
Ochranári sa však boja, že legalizovanie obchodu by odstránilo spoločenský tlak a vyhubovanie nosorožcov by sa ešte zrýchlilo. „Nechápu, že ponuka nikdy nemá šancu vyrovnať dopyt a dopyt je to čo zabíja,“ citovala NPR Ian Craiga z Northern Rangelands Trust v Keni.
Zvažujú aj jed
Popularita rohu nosorožca by prudko klesla, ak by stratil svoje využitie v tradičnej medicíne. Jedným z riešení by mohlo byť jeho napustenie jedom, ktoré za poplatok ponúka organizácia Rhino Rescue Project.
Požitie otráveného rohu ľuďom spôsobuje prudkú nevoľnosť, no zvieratá môžu žiť normálne životy. Roh nosorožca po otrávení pomaľujú trvalou farbou, čo dá pytliakom jasne najavo, že zo zvieraťa úžitok mať nebudú. Africké vlády sa však do programu, ktorý už využívajú súkromní vlastníci pôdy, príliš nehrnú.
Tvrdé PR
S problémom pytliactva sa na úrovni vlády ukážkovo vyrovnala koncom 80. rokov Keňa. Keď sa v krajine podarilo zadržať 12 ton slonoviny v hodnote miliónov dolárov, prezident Daniel arap Moi ich pred očami reportérov a objektívmi kamier zapálil, pripomína NPR.
Chudobná africká krajina vyslala jasnú správu, že bohatnúť na slonovine je nemorálne aj pre tých, ktorí by to potrebovali najviac. Morálny tlak fungoval prekvapivo dobre. Dopyt po slonovine sa začal znižovať a populácia slonov v krajine sa v nasledujúcich rokoch vyštverala z pokraja vyhynutia.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto na titulke - SITA / AP
