R. Shiller vo svojich dielach pracuje s optimistickým ponímaním človeka. Zároveň však tvrdí, že takmer všetci v kapitalizme nejako podvádzajú, aj keď väčšinou nechcú. Rozhodujúce sú totiž podľa vedca vonkajšie podmienky.

„Príliš veľa morálky si človek nemôže dovoliť, inak bude zmietnutý nemilosrdnou silou kapitalizmu,“ hovorí 70-ročný vedec s tým, že „prežiť môžu iba tí, ktorí sú ochotní podvádzať“. Podniky napríklad manipulujú s ľudskými potrebami, aby predali svoje produkty.

Nestoja o to, aby zákazníci premýšľali, ale aby míňali veľa peňazí. Ako príklad „veľmi manipulačných“ praktík spomenul americký ekonóm reklamu na kreditné karty. Doplnil pritom, že sám môže byť zmanipulovaný len ťažko, pretože v súčasnosti nevlastní televíziu ani rádio.

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2013 však zdôrazňuje, že jednotlivci, ktorí podvádzajú, nie sú sami o sebe nemorálni, iba reagujú na realitu, aká je. Potrebujú predovšetkým zarábať a čeliť pritom tvrdej konkurencii. „Ak niekto oklame iných, musia oklamaní robiť to isté,“ myslí si R. Shiller. „Kapitalizmus podporuje podvody, ak ho neregulujete,“ dodáva s tým, že práve politická regulácia je jedným riešením problému.

Napriek tomu profesor z University of Yale verí, že kapitalizmus je lepší ako všetky ostatné alternatívy. Sám sa označuje za fanúšika regulovaného kapitalizmu, ktorého zásadami sa podľa neho vo viacerých ohľadoch riadi Nemecko. V Nemecku podľa vedca vidno veľa príkladov firiem a bánk, ktoré sa snažia presadiť viac idealistickou podnikateľskou etikou. „Je však ťažké riadiť idealistický podnik,“ upozorňuje.

Bývalý viceprezident Americkej ekonomickej asociácie podľa novín Die Zeit predvídal krízu na americkom trhu s nehnuteľnosťami. Ich ceny podozrivo rástli, ale nikoho príliš nezaujímali dôvody ani dôsledky. „S pravdou sa jednoducho nedajú zarábať peniaze,“ vysvetľuje.

R. Shiller je profesor ekonómie na University of Yale v americkom New Havene a v Medzinárodnom centre pre financie. V roku 2005 bol viceprezidentom Americkej ekonomickej asociácie. V roku 2013 dostal spolu s dvoma kolegami Nobelovu cenu za ekonómiu za empirickú analýzu cien aktív.