Aj v temnote plynovej krízy existuje jeden svetlý bod. Je ním Nórsko – demokratické, priateľské, spoľahlivé Nórsko, ktoré zvýšilo ťažbu plynu na maximum, a to aj na úkor vlastnej produkcie ropy, aby nahradilo každú molekulu chýbajúcich ruských dodávok, píše The Financial Times.
Ale v čase, keď ceny plynu stúpajú, a od júna, keď Rusko začalo otvorene obmedzovať svoj export, sa viac ako zdvojnásobili, začali sa v plynárenskom priemysle objavovať rôzne šumy. Tie naznačujú, že je najvyšší čas požiadať Nórsko, aby urobilo ešte viac, dokonca čosi, čo by kedysi bolo nemysliteľné: Nórsko by malo znížiť cenu, za ktorú predáva svoj plyn.
Vláda aj puristi
Ale ešte predtým, ako sa z Osla a zo strany voľnotrhových puristov začnú ozývať protesty, stojí za to poznamenať, že ani zďaleka nejde o oficiálny návrh. Už len skutočnosť, že tieto názory šíria ostrieľaní kapitáni ropného a plynárenského priemyslu mimo Nórska, však stojí za bližšie preskúmanie. Dôvod je nasledovný: Európa, či si to chce priznať alebo nie, sa v dôsledku ruského vpádu na Ukrajinu ocitla vo víre ekonomickej vojny.
Hrozba pre Kyjev
Najväčšiu hrozbu pre európsku podporu Kyjevu totiž predstavuje možnosť, že energetická kríza prerastie do krízy ekonomickej a západní voliči sa obrátia dovnútra. Ceny plynu už nielenže sú vysoké, ale stávajú sa ekonomickou zbraňou, čo veľmi dobre vie aj ruský prezident Vladimir Putin.
Napriek tomu, že súčasná plynová žatva je pre Nórsko mimoriadne výnosná, keďže ceny plynu sú také vysoké, ako keby sa barel ropy predával za závratných 400 dolárov, rozhodne nie je v strategickom záujme krajiny, aby jej susedia upadli do hlbokej recesie, alebo aby sa povzbudené Rusko začalo tlačiť na hranice Európskej únie.
Tvrdé čísla hovoria za všetko. Veľká časť nórskeho plynu prúdi plynovodom do Európy a pokrýva približne štvrtinu jej spotreby. Nórska vláda v máji odhadovala, že jej príjmy z predaja ropy a plynu dosiahnu tento rok hodnotu vo výške takmer 100 miliárd eur, čo v krajine s 5,4 miliónmi obyvateľov predstavuje 18-tisíc eur na osobu.
Aj vlk sýty, aj ovca celá
Odvtedy sa však ceny plynu zdvojnásobili a v súčasnosti sú desaťkrát vyššie, ako bol ich priemer za posledné desaťročie. Nórsko má jednoznačne značný fiškálny priestor. Tržby z ropy a zemného plynu boli v minulom roku nižšie ako 30 miliárd eur. Ak by Oslo súhlasilo s obmedzením ceny na približný ekvivalent 150 – 200 dolárov za barel ropy, čo je viac, ako krajina v priemere zarobila v prvej polovici tohto roka, keď štátny energetický gigant Equinor dosahoval rekordné zisky –, pre európske ekonomiky by to síce bolo bolestivé, ale zvládnuteľné.
Dlhodobí investori do energetického sektora krajiny vrátane nórskej vlády by nemuseli ľutovať. Aslak Berg, ekonóm, ktorý pracoval pre nórsku vládu a Európske združenie voľného obchodu, povedal, že hoci akékoľvek zníženie ceny môže byť politicky ťažké prehltnúť, Oslo má záujem prispieť k stabilite európskej ekonomiky a podporiť Ukrajinu. „Možnosťou, ktorá by mohla byť stráviteľná pre obe strany, je zaviazať sa k dlhodobým kontraktom za ceny výrazne nižšie ako sú dnešné spotové ceny, ale zároveň sú vysoko nad historickým priemerom," dodal.
Ďalšie dôležité správy
