Nórsko plánuje v tomto roku minúť rekordných 382 miliárd korún (34,58 miliardy eur) zo svojho ropného fondu na zvládnutie dôsledkov pandémie nového koronavírusu. Takzvaná koronakríza núti Nórsko, ktoré má najväčší štátny investičný fond na svete, aby sa pustil do historického predaja aktív s cieľom vygenerovať hotovosť.
Najbohatšiu severskú ekonomiku a najväčšieho producenta ropy a zemného plynu v západnej Európe pritom pandémia zasiahla na dvoch frontoch. Okrem ekonomických blokád jej totiž uštedril tvrdý úder aj pád cien ropy a dopytu na svetovom trhu.
Rusko je v počte nakazených už druhé na svete za USA
Nórska vláda teraz v tomto roku očakáva pokles hrubého domáceho produktu (HDP) o štyri percentá. A recesia by sa mohla ešte prehĺbiť, pretože „neistota je nezvyčajne vysoká“, uviedla vláda vo svojom vyhlásení. Bezprecedentný výber financií z fondu odhalila vláda v revidovanom rozpočte na rok 2020. Je viac ako štvornásobný oproti predchádzajúcemu rekordnému výberu v roku 2016. To odhaľuje rozsah hospodárskych škôd spôsobených dvojitým zásahom.
Nórsko podľa kabinetu čelí najhoršej recesii od druhej svetovej vojny. Severská krajina nazhromaždila za desaťročia v štátnom investičnom fonde príjmy z ropy vo výške 1 bilióna dolárov (923,87 miliardy eur). To jej dáva obrovskú silu. Keď výdavky štátu prekročia príjmy, vláda vyberie finančné prostriedky z fondu na zaplátanie dier v rozpočte.
A hoci k tomu došlo aj v minulosti, rok 2020 bude prvým, keď odlev financií presiahne príjmy fondu z dividend a úrokov odhadom vo výške 258 miliárd NOK. To znamená, že ďalších zhruba 124 miliárd NOK musí vláda získať z predaja aktív fondu.
Hotelový reťazec Hyatt Hotels prepustí pre pandémiu 1 300 zamestnancov
„Je to očividne historická udalosť,“ uviedla Erica Dalstová, hlavná strategička banky SEB. „Ale nachádzame sa tiež v kríze, ktorá nemá v histórii obdobu,“ skonštatovala a dodala, že to ilustruje dvojitý úder, ktorý nórskemu hospodárstvu uštedrila blokáda a zároveň kolaps cien ropy.
Vzhľadom na to, že predaj aktív je v aktuálnej situácii nevyhnutný, fond sa pravdepodobne zameria na svoje portfólio dlhopisov. Musí totiž zvýšiť portfólio akcií po tom, čo jeho hodnota klesla pod požadovanú 70-percentnú cieľovú hodnotu celkového portfólia.
Nórska vláda pravidelne využíva svoje ropné bohatstvo na zníženie rozpočtových deficitov. Do roku 2016 bol takzvaný štrukturálny deficit korigovaný ropou krytý príjmom štátu z ropy, konkrétne daňami, podielmi v pobrežných ropných poliach a dividendami od spoločnosti Equinor ASA. Pokiaľ vláda vytvára prebytok, môže vkladať peniaze do fondu.
Kurz: Taliansko je také zadlžené, že jeho jedinou šancou je získať pomoc od EÚ
V roku 2016 a 2017 boli vklady nahradené výbermi, pretože príjmy z ropy klesli v dôsledku zníženia jej cien. Fond to však stále dokázal ľahko pokryť svojím hotovostným tokom. V tomto roku sa všetko zmenilo. Vláda teraz očakáva, že vynaloží rekordných 420 miliárd korún NOK na krízové balíčky na podporu ekonomiky. A zároveň predpovedá, že jej čistý peňažný tok z ropných aktivít klesne o 62 percent na 98 miliárd NOK a bude tak najnižší od roku 1999.
Nórsko má vlastné fiškálne pravidlo, v ktorom sa uvádza, že na zaplátanie rozpočtových dier by vláda nemala použiť v rámci daného roka viac ako tri percentá z hodnoty fondu. Tento limit sa však môže prekročiť, ak ekonomika potrebuje pomoc počas krízy. Výdavky z fondu tento rok dosiahnu 4,2 percenta jeho hodnoty, čím Nórsko prekročí stanovený strop prvýkrát od finančnej krízy v roku 2009.
