Nórsko sa stalo svetovým lídrom v prijímaní elektrických áut vo svete, kde doprava zodpovedá za približne 20 percent emisií oxidu uhličitého. V roku 2023 tu tvorili elektromobily až 82,4 percenta všetkých predajov vozidiel. V januári 2024 toto číslo stúplo na 92,1 percenta. Cieľom Nórska je do roku 2025 dosiahnuť 100 percent.
Veľká Británia medzitým posunula zákaz nových benzínových a naftových áut z roku 2030 na 2035. Iba 14,7 percent nových zaregistrovaných áut bolo v januári elektrických. Situácia v EÚ je ešte horšia. Predaje elektromobilov tu v tom istom mesiaci dosiahli úroveň 10,9 percenta, píše Guardian.
Nórske mesto Stavanger je hlavným ropným mestom krajiny a zohralo kľúčovú úlohu na ceste k bezemisnej doprave. Vedenie tu otestovalo prvé elektrické autobusy už v roku 1994. Okrem toho tu žije architekt Harals Nils Røstvik, ktorý v súčasnosti pôsobí ako emeritný profesor mestskej a regionálnej urbanistiky na Univerzite v Stavangeri. V minulosti bol kľúčovým hráčom elektromobilovej revolúcie Nórska.
Vzbura aktivistov
V roku 1989 Røstvik a jeho traja rovnako ekologicky zmýšľajúci priatelia importovali do krajiny zrejme úplne prvé elektrické auto. Išlo o upravený Fiat Panda, ktorému chýbali zadné sedadlá, aby sa doň zmestili obrovské batérie. Jeho dobíjanie trvalo niekoľko dní a dojazd mal len 30 až 40 kilometrov.
Profesorovi kamaráti boli environmentálni aktivisti Frederic Hauge, Morten Harket a Magne „Mags“ Furuholmen. Áno, tí Morten a Mags zo svetoznámej popovej skupiny a-ha, ktorú preslávil hit Take on Me. Harket bol v tom čase Røstvikov blízky priateľ, pretože už spolu predtým pracovali na viacerých iných ekologických projektoch. „Mali sme podobné myšlienky o životnom prostredí, veľa rovnakých názorov. Chcel pre ľudstvo niečo urobiť,“ prezradil Røstvik.
Po dovezení „Pandy“ spustila štvorica aktivistov svoju kampaň občianskej neposlušnosti. Spočívala v tom, že s elektromobilom jazdili po spoplatnených cestách v okolí Osla bez platenia. „Išlo o auto, ktoré neznečisťuje, takže by nemalo platiť,“ vysvetlil svoje vtedajšie zmýšľanie Røstvik. Aktivisti následne pripravili zoznam požiadaviek na podporu používania elektrických áut vrátane bezplatnej jazdy po spoplatnených cestách, neplatenia dane z dovozu a DPH, bezplatného parkovania, vybudovania verejných nabíjacích staníc a jazdy v autobusových pruhoch.
Pokuty sa štvorici začali počas kampane hromadiť, no aktivisti ich odmietali zaplatiť. Úrady im preto auto odtiahli a predali vo verejnej aukcii. Novými majiteľmi boli Røstvikovi podporovatelia, ktorí ho štvorici s radosťou vrátili. „Myslím, že takto sa to zopakovalo asi 14-krát,“ zaspomínal si emeritný profesor.
Bezproblémová revolúcia
Nórsko je známe svojimi horami, dlhými chladnými zimami a roztrúseným obyvateľstvom. V očiach mnohých preto nepôsobí ako krajina, ktorá by úspešne dokázala medzi prvými revolucionizovať dopravu. Aj napriek tomu sa mu to podarilo. „Dôvod je jednoduchý – má dobrú daňovú politiku,“ vysvetlila Christina Buová, generálna tajomníčka Nórskeho združenia pre elektromobily, najväčšieho elektromobilového klubu na svete.
Autá sú v Nórsku navyše zdaňované podľa objemu emisií. Inde vo svete sú elektromobily pre vyššie výrobné náklady stále drahšie. Úspech batériových vozidiel v Nórsku súvisí aj s veľkosťou obyvateľstva a politikou. „Sme malá krajina, takže tu existuje značná spolupráca medzi občianskou spoločnosťou a politickým systémom. Nie je pre nás ťažké stretnúť sa s poslancami,“ dodala tajomníčka. Cieľ, aby boli všetky nové autá do roku 2025 bezemisné, tu podporili všetky strany.
Ďalším dôvodom úspechu je elektrina, ktorú krajina vyrába takmer úplne z obnoviteľných zdrojov. Zhruba desať percent pochádza z vetra a zvyšok z hydroelektrických elektrární. Pre aktivistov je v Nórsku oveľa ľahšie presadiť argumenty v prospech bezemisnej dopravy, keďže krajina funguje na obnoviteľnej energii.
Ďalšie dôležité správy
