Prevádzkovateľské konzorcium plynovodu Nord Stream nedostane od Estónska povolenie na jeho výstavbu v Baltickom mori. Rozhodol o tom estónsky parlament. Podľa ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti považujú Estónci riziko výstavby za príliš vysoké a zo strany konzorcia podcenené. Plánovaná trasa plynovodu však nezasahuje do výsostných vôd Estónska. Rozhodnutie estónskeho parlamentu tak nebude mať na výstavbu plynovodu zásadný vplyv. Estónsky parlament však vyzýva ostatné krajiny, cez ktorých výsostné vody bude plynovod prechádzať, aby stavbu neumožnili.
S výstavbou plynovodu vo vlastných výsostných vodách už minulý týždeň súhlasilo Dánsko. Plynovod bude prechádzať 87,7 kilometrov cez výsostné vody Dánska a ďalších takmer 50 kilometrov cez špeciálnu ekonomickú zónu. „Dánsky súhlas je míľnikom v projekte Nord Stream,“ vyhlásil výkonný riaditeľ Nord Stream AG Matthias Warnig.
Výstavbu plynovodu ešte musia schváliť v Rusku, Fínsku, Švédsku a Nemecku. Vyjadriť sa k stavbe môžu aj všetky tri pobaltské krajiny a Poľsko. Ani Poliaci sa netaja tým, že im plynovod Nord Stream nie je po chuti. Považujú ho za hrozbu a snahu Ruska zvyšovať svoj politický vplyv v Európe cez energetiku.
Najbližšie sa pravdepodobne črtá súhlas Fínsku. Predseda vlády Matti Vanhanen minulý týždeň v Petrohrade ruskému premiérovi Vladimirovi Putinovi povedal, že fínske áno výstavbe plynovodu možno očakávať do konca tohto roka. „Začiatkom novembra rozhodne fínska vláda o uložení plynovodu Nord Stream v ekonomickej zóne krajiny. Potom vypracujú úrady na ochranu životného prostredia stavebné povolenie,“ uviedol fínsky premiér.
Foto na titulke - Flickr.com
