Francúzsky ekonóm prispel k riešeniu, ako regulovať silné monopolné odvetvia, kde neexistuje dostatočný počet hráčov, ktorí by vytvárali konkurenčný trh. Vo vedeckej práci sa venuje otázkam priemyselnej organizácie, teórie hier a psychológii.
Cez ne nahliada na problematiku oligopolov alebo monopolov a zabezpečenie súťažných podmienok v regulovaných oblastiach hospodárstva. Publikoval štúdie o správaní aktérov v regulovaných odvetviach, ako sú telekomunikácie alebo bankovníctvo.
Práca J. Tirola sú mimoriadne dôležité z troch dôvodov. Prvým z nich je, že množstvo prirodzených monopolov, ktoré boli kedysi v rukách štátu, sú dnes sprivatizované.
Druhým dôvodom sú sektory, ktoré na sile nabrali počas posledných desaťročí. Ide o banky a to nehovoríme o britskom alebo americkom trhu. V máji priznal Protimonopolny úrad raziu v bankách, ktorá mala potvrdiť domnienku, že medzi sebou pestujú nadštandardné vzťahy a v poplatkovej politike spolupracujú.
Tretím dôvodom je trhová sila v rukách nových technologických gigantov. Či už hovoríme o Facebooku, Google alebo Amazone. Posledný zmienený TREND.sk spomínal v článku v súvislosti s taktikou Gazely. Uhnať obeť (slabšiu firmu) na smrť a nakoniec oslabenú obeť kúpiť. Ide o taktiku udržania si dominancie na trhu za každú cenu.
J. Tirole je 11. najcitovanejším ekonómom na svete a pôsobí na Toulouse School of Economics. Ekonóm Tyler Cowen trefne okomentoval víťazstvo J. Tirola ako „ocenenie za teóriu". Francúz v sebe nezaprie matematika a jeho teórie sú posiate hustými matematickými vzorcami a hypotézami z teórie hier. Vychádza zo základnej premisy, podľa ktorej existuje medzi monopolnou firmu a jej regulátorom informačná asymetria - firma vie detailne o vnútrofiremných nákladoch, ale regulátor to len odhaduje.
Priekopník s problematiky oligopolov
Keď sa v 80. rokoch začal J. Tirole zaoberať mechanizmami regulácie, len málokto venoval energiu detailným štúdiám oligopolného usporiadania trhu, kde má len niekoľko firiem zásadný vplyv napríklad na ceny, množstvo aj kvalitu.
Tradičné ekonomické teórie boli založené skôr na jednoduchom type monopolu alebo naopak na modeli dokonalej súťaže. Všetko sa zmenilo nástupom finančnej krízy po roku 2007, keď riešenie regulácie (v tomto prípade bánk) vybuchlo z akademického prostredia do politiky. Práce sympatického Francúza sa stali aj pre ekonomické špičky bestsellerom.
„Vdýchol nový život do výskumu, ktorý sa týka zlyhaní na trhu. Jeho analýza firiem ponúka jednotnú teóriu na zásadné otázky súťažnej politiky: ako by sa mali vlády vysporiadať s fúziami alebo kartelmi a ako by mali regulovať monopoly,“ uviedla Švédska Kráľovská akadémia vied.
Potvrdila, že 61-ročný Francúz „prenikol hlboko do ústredných otázok, ktoré sa týkajú oligopolov a asymetrických informácií“. Jeho všeobecný koncept regulácie silných hráčov na trhu sa dá aplikovať na všetky priemyselné odvetvia - od bankovníctva až po telekomunikačné giganty. Reguláciu oligopolov považuje za „zložitý komplex“ a najefektívnejšia je vtedy, ak „existuje dostatočne silný štát, ktorý by sa domáhal dodržiavania predpisov“. Ide o typický francúzsky postoj.
Keď obmedzenie ceny nefunguje
Prínosom jeho práce má byť napríklad tvrdenie, že ak sa štát rozhodne obmedziť ceny monopolov, za ktoré predávajú tovary a služby na trhu, niekedy spôsobí viac škody ako úžitku. Všeobecné prijímanie ekonomických pravidiel však nie je možné a ku kľúčovým hráčom na trhu by štát mal pristupovať odlišne - ku každému monopolu v odvetví špecificky.
Akadémia v správe vysvetlila jeho prínos aj na fakte, že ak štát stanoví cenový strop, oligopolné firmy sa budú snažiť minimalizovať náklady a keďže podnikajú s cieľom maximalizácie zisku, budú ponúkať menej kvalitné tovary s čo najmenšími nákladmi pri ich výrobe.
To isté môžeme povedať o minimálnych cenách. Monopol môže nastaviť tak nízku cenu svojich produktov, že na čas ich predaj nepokryje ani výrobné náklady. Ide ale o jeden zo spôsobov, ako eliminovať príliv konkurencie na trh - neoplatí sa jej to. Je však nutné, aby zákony nepovoľovali predaj tovarov a služieb pod výrobnými nákladmi?
J. Tirole tvrdí, že nie, pretože každé odvetvie je iné. Špecifické sú napríklad niektoré média, ktoré lákajú čitateľov na webe cez metered paywall (teda obmedzený počet článkov zdarma). Spotrebiteľov touto formou sa snažia presvedčiť čitateľov na kúpu celého produktu a na počet klikov lákajú inzerentov. Je však evidentné, že "prvé články" pre konkrétneho čitateľa sú vyrábané pod výrobnými nákladmi. Rovnako ako free vstup do nočného klubu. Majiteľ očakáva, že mu spotrebiteľ vyrobí profit na pokrytie nákladov vo vnútri podniku, nie hneď pri vstupe. Je nutné podľa ekonóma rozlišovať, čo je návnada na príjem pre podnikateľa a čo je cieľavedomá taktika ako nízkou cenou poškodiť či potopiť konkurenta.
Kým dohadovanie cien medzi firmami odsudzuje, pri patentoch zastáva opačný názor. Tvrdí, že spolupráca a zdieľanie priemyselných patentov môže byť pre inovácie a rozvoj odvetvia prospešná, z čoho bude profitovať predovšetkým spotrebiteľ.
Jean Tirole
