Komisia švédskej kráľovskej akadémie vied ocenila ekonómov za „integráciu klimatickej zmeny do dlhodobej makroekonomickej analýzy“, ako aj za „integráciu technologických inovácií“ do rovnakej odnože ekonómie.

Výskum W. Nordhausa ukázal, ako ľudská hospodárska aktivita vplýva na základné chemické a fyzikálne procesy, ktoré spôsobujú klimatické zmeny. Ako prvý od sedemdesiatych rokov minulého storočia vyvinul model, ktorý v súčasnosti používajú vedci po celom svete, vrátane Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny (IPCC).

W. Nordhaus (77) pracuje na Yale University, kde aj vyštudoval. Okrem viac ako 20 kníh a desiatok výskumných článkov je spolu s Paulom Samuelsonom (tiež nobelistom) spoluautorom klasickej učebnice úvodu do ekonómie Economics.

P. Romer je známy takzvanou endogénnou teóriou hospodárskeho rastu, ktorá zahŕňa aj tvorbu nových myšlienok, ktoré sa pretavujú do nových a efektívnejších technológií. Tie potom ekonomike umožňujú produkovať s rovnakým množstvom vstupov viac tovarov a služieb. Svoju hlavnú prácu na túto tému publikoval v roku 1990.

„(Romerova) teória podnietila veľký objem nového výskumu vo sfére regulácií a politík, ktoré podporujú nové myšlienky a dlhodobú prosperitu,“ napísala Nobelova komisia na svojom účte na Twitteri.

P. Romer (62) pôsobí na New York University, v minulosti vyučoval na Stanforde. Zastával tiež funkciu hlavného ekonóma Svetovej banky.

V oboch prípadoch ekonómovia skúmajú takzvané externality, teda vedľajšie efekty spaľovania fosilných palív (negatívne externality) či vynachádzania nových technológií (pozitívne externality). Voľný trh s externalitami v takomto prostredí nedosahuje spoločensky optimálne výsledky, pretože ak firmy za znečisťovanie nemusia platiť, budú znečisťovať viac, ako by bolo potrebné. Naopak, ak firmy nemajú aspoň určitú legislatívnu ochranu svojho duševného vlastníctva, nebudú toľko investovať do výskumu, lebo sa im takéto náklady dostatočne nevrátia.

Nobelova cena za ekonómiu nepatrí k pôvodným piatim cenám udeľovaným od smrti A. Nobela (za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a mier). Vznikla až v roku 1968. Odvtedy ju získalo 77 ekonómov, z toho len jedna žena. Viac ako polovicu ocenení získali Američania.

Okrem pamätnej medaile laureát dostáva aj finančnú odmenu v hodnote deväť miliónov švédskych korún (861-tisíc eur).

Nobelovku za ekonómiu udelili za štúdium klimatických a technologických zmien

Ekonomickí nobelisti podľa národnosti Zdroj: Wikipedia, TREND