Exminister vnútra Robert Kaliňák hovoril, že reforma ušetrila 700 miliónov eur. Projekt riadila súčasná ministerka Denisa Saková.

Ako priblížil médiám predseda NKÚ Karol Mitrík, reforme nepredchádzala analýza aktuálneho stavu. „Mali sme veľký problém a nakoniec sa nám to nepodarilo zistiť, vyhodnotiť ekonomický prínos tejto reformy. My sme len prevzali do svojej záverečnej správy údaje, ktoré má k dispozícii ministerstvo vnútra, lebo z daných podkladov, v danom čase, nebolo možné vyhodnotiť ekonomické prínosy,“ zhrnul.

Závažné zistenia pri nakladaní s majetkom

Najzávažnejšie zistenia kontrolóri identifikovali pri nakladaní s delimitovaným majetkom štátu, ktorý v prvej a druhej etape ESO prešiel do správy Ministerstva vnútra (MV) SR.

„Kontrolou bolo zistené, že pred samotnou delimitáciou majetku nebola pasportizácia budov, ktoré malo prevziať ministerstvo vnútra do svojej správy, t. j. rezort vnútra nepoznal rozsah preberaného nehnuteľného majetku a jeho aktuálny stav. Najvyšší kontrolný úrad identifikoval riziko nehospodárneho a neefektívneho nakladania s delimitovaným majetkom štátu v správe ministerstva vnútra. Rovnako boli v danej oblasti zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov,“ upozornili kontrolóri.

Najvyšší kontrolný úrad na základe získaných údajov a poznatkov odporučil zvýšiť mieru elektronizácie pri vykonávaní agend. Pracovníci klientských centier totiž nevyužívajú pri výkone svojej práce v dostatočnej miere prostriedky elektronickej komunikácie s občanom.

„V mnohých prípadoch zamestnanci nedisponujú mandátnymi certifikátmi na podpisovanie úradných rozhodnutí. Zákon o e-governmente nariaďuje od 1. novembra 2016 vytvárať a doručovať elektronické rozhodnutia,“ konštatoval úrad.

Viac času trávia administratívou

NKÚ odporúča aj pristúpiť k presunu určitých agend medzi odbormi či oddeleniami v rámci jednotlivých organizačných zložiek. „Bezpečnostné zložky štátu vykonávajú administratívu a papierovú evidenciu, ktorá nesúvisí s ich primárnym poslaním.

Odborní zamestnanci jednotlivých odborov klientských centier nevyužívajú svoj čas efektívne na výkon odborných činností, ale v mnohých prípadoch veľkú časť svojho pracovného fondu trávia administratívnymi činnosťami, archiváciou a poskytovaním často neproduktívneho poradenstva,“ upozornil NKÚ.

Zvýšiť by sa mala aj miera zdieľania a poskytovania informácií v rámci informačných systémov štátnej správy. Zmeniť by sa tiež mala podľa odporúčaní NKÚ poplatková štruktúra. „Poplatková štruktúra viacerých odborov je zložitá a neprehľadná. Jej zjednodušením a sprehľadnením by sa prispelo k zníženiu chýb občanov pri komunikácii s úradmi,“ uviedol NKÚ.

Podľa NKÚ by sa mala tiež zvýšiť úroveň metodického riadenia. „Odbory, ktoré v rámci reformného Programu ESO prešli pod ministerstvo vnútra z iných ústredných orgánov štátnej správy, pociťujú klesajúcu tendenciu v školeniach, odborných seminároch a v metodickom riadení,“ dodal úrad.