Spoločná kontrola zameraná na správu sociálneho poistenia na Slovensku a v Českej republike ukázala viaceré odlišnosti. Kým na Slovensku bola v roku 2015 do druhého piliera zapojená polovica všetkých poistencov, v ČR len 2 percentá. Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie v oboch krajinách patrí v rámci Európy k najvyšším. Výdavky na sociálne zabezpečenie sú však pod priemerom EÚ.
Účinnejší systém kontroly
Na mzdové výdavky pri správe poistného vynaložila ČR v priemere o štvrtinu menej ako Slovensko. Systém vnútornej kontroly v Sociálnej poisťovni (SP) bol však účinnejší. Informovala o tom hovorkyňa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Daniela Bolech Dobáková.
Systémy sociálneho poistenia v oboch krajinách sú podľa NKÚ založené na podobných princípoch. SP na Slovensku a Česká správa sociálneho zabezpečenia (ČSSZ), ktorá spadá pod Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR, však majú rozdielne právne postavenie, nastavenie systému aj financovanie činností. Medzi subjektmi verejnej správy majú unikátne postavenie.
Tieto skutočnosti podľa NKÚ bránia porovnávať ich na národnej úrovni. Preto sa národné kontrolné inštitúcie dohodli na koordinovanej kontrole, ktorá mala definovať slabé miesta v systéme a osvedčené postupy. Kontrolóri sa zamerali na správu poistného a s ňou súvisiace činnosti, ako výber poistného, vymáhanie pohľadávok a kontrolu platiteľov poistného v rokoch 2015 až 2018.
Odlišne nastavený systém
Zistenia ukázali, že systém starobného dôchodkového zabezpečenia je v rámci krajín nastavený odlišne, ale oba sú založené na viacpilierovom princípe. V Česku bol druhý, tzv. kapitalizačný pilier funkčný v rokoch 2013 – 2015, projekt však neuspel. Najmä pre zákonnú povinnosť poistencov prispievať na svoje sporenie z vlastných zdrojov až do konca aktívneho života dodatočné 2 percentá z vymeriavacieho základu. Na Slovensku funguje druhý pilier od roku 2005 až dodnes. V roku 2015 doň bolo zapojených 50 percent všetkých poistencov, v ČR len 2 percentá.
Poistné sa v SR aj ČR ukazuje ako dôležitá zložka príspevkov na sociálne zabezpečenie. Podiel týchto príspevkov na celkovom zdanení patrí v oboch krajinách k najvyšším v Európe, v roku 2018 predstavoval asi 44 percent. Naopak, výdavky na sociálne zabezpečenie v prepočte na ekonomicky aktívne obyvateľstvo sú pod priemerom EÚ. Podiel výdavkov vynaložených len na správu poistného k celkovým výdavkom bol v roku 2018 v oboch krajinách porovnateľný.
,,Kontrola ukázala, že principiálne sú systémy nastavené dobre, avšak mzdové náklady sú u nás stále výrazne vyššie. Na mzdové výdavky pri prepočte na 1000 eur výberu poistného vynaložila česká strana v kontrolovaných rokoch v priemere o 27 percent menej ako tá slovenská, čo je však dané aj menším rozsahom spravovaných poistení. Odlišné je aj riadenie a prevádzka organizácií spravujúcich poistné. Výdavky českej inštitúcie sú súčasťou štátneho rozpočtu, tá slovenská hospodári s rozpočtom 2,4 percentáz vybraného poistného a jej rozpočet schvaľuje parlament," priblížil predseda NKÚ Karol Mitrík.
Spôsob plánovania kontrol
Rozsah kontrolných činností preverovaných inštitúcií u zamestnávateľov je podobný, kontrolóri však odhalili rozdiely pri spôsobe plánovania kontrol a zameraní sa na rizikové subjekty. Kontroly SR boli účinnejšie, ich podiel s následnými zisteniami bol na Slovensku o 64 percentuálnych bodov vyšší ako v Česku. Objem nedoplatkov zistených kontrolami bol na Slovensku takmer o 60 percent vyšší ako v ČR. Úspešnosť vymáhania pohľadávok nebolo možné vzájomne porovnať pre rozdielnu evidenciu a spôsob vymáhania.
Ako príklad dobrej praxe by podľa NKÚ mohla poslúžiť oblasť elektronizácie správy poistenia, ktorá sa ukázala byť na Slovensku na vyššej úrovni. Na Slovensku sú elektronizované prakticky všetky procesy v oblasti správy poistného, toku dokumentov a správy spisovej dokumentácie. Cenou za túto užívateľsky prívetivejšiu formu komunikácie boli vyššie náklady na informačné systémy.
Predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií Vyšehradskej štvorky (V4), Rakúska a Slovinska na spoločnom rokovaní v Rajeckých Tepliciach porovnávali skúsenosti úradov s digitalizáciou a realizáciou kontrol počas pandémie. Konzultovali tiež spoluprácu na medzinárodných projektoch a kontrolách v rámci formátu V4+2.
Ďalšie dôležité správy
