Z uvedeného dôvodu predčasne umiera na Slovensku asi šesťtisíc ľudí ročne, čo je 20-krát viac ako pri dopravných nehodách.
Viac ako 12 percent Slovákov je vystavených zvýšeným hladinám koncentrácie prachových častíc PM2,5, koncentrácia oxidu dusičitého je na Slovensku najhoršia v rámci EÚ, koncentrácia prízemného ozónu v ovzduší je u nás tretia najhoršia.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) to konštatuje v správe z kontroly zameranej na plnenie záväzkov pri ochrane kvality ovzdušia s pomocou finančných prostriedkov vynaložených na tento účel. NKÚ preveroval obdobie rokov 2014 až 2016.
Hrozia sankcie od eurokomisie
Kontrolóri konštatovali, že financovanie opatrení bolo síce smerované do najviac znečistených oblastí, avšak stále dochádza k prekračovaniu limitných koncentrácií znečisťujúcich látok. „Preto nemožno považovať financovanie opatrení za účinné,“ uviedol NKÚ.
Slovensko podľa neho nedostatočne preberá niektoré európske smernice o kvalite ovzdušia, napríklad nezabezpečilo dodržiavanie limitných hodnôt pre prachové častice PM10, za čo mu hrozia sankcie zo strany Európskej komisie.
Hodnoty týchto častíc sa zhoršujú najmä v Bratislave a Košiciach. V roku 2014 bolo na Slovensku 18 oblastí so zlou kvalitou ovzdušia, ich počet klesol v roku 2016 na 12.
V prípade hlavného mesta je napriek prijatým krokom úroveň emisií na rovnakej úrovni, pretože opatrenia na zlepšenie plynulosti dopravy prinášajú zvýšenie jej intenzity.
Negatívny dosah na úroveň emisií má aj narastajúca výstavba vysokopodlažných budov s veľkým počtom parkovacích miest, nevhodne umiestnených v blízkosti veľkých križovatiek.
Meškajúca stratégia
Kontrola tiež ukázala, že v sledovanom období Slovensku chýbala ucelená stratégia a nebol vypracovaný národný program znižovania emisií základných znečisťujúcich látok do roku 2020 alebo 2030.
Rezort životného prostredia v súčasnosti pripravuje novú stratégiu a jej prijatie sa očakáva v roku 2019. NKÚ na základe výsledkov kontroly konštatuje, že doterajšími opatreniami sa nepodarilo dosiahnuť stanovené ciele v kvalite ovzdušia.
Preto je nevyhnutné ich vyhodnotiť a následne prijať nové a efektívnejšie opatrenia, zamerané napríklad na znižovanie prašnosti z lokálnych kúrenísk či v oblasti ekologizácii dopravy.