Až 35 percent tratí v sieti Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) je v nevyhovujúcom stave, investície do nových sú utlmené už roky. Výsledkom je postupná degradácia železničnej infraštruktúry.
Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR chce túto situáciu riešiť a verí, že štát začne viac investovať do železníc. Rezort dopravy tak reagoval na správu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o stave železníc.
MDV priblížilo, že stav infraštruktúry ilustrujú aktuálne údaje ŽSR, podľa ktorých je 203 prechodných traťových obmedzení rýchlosti v celkovej dĺžke 97 672 metrov.
„Už ani tie koľaje neudržiavame tak, ako by sme mali, a tak degradujú rýchlejšie,“ skonštatoval v stredu (29. 9.) v livestreame na sociálnej sieti minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).
Zaostávame pri modernizácii
NKÚ v piatok (1. 10.) uviedol, že Slovensko výrazne zaostáva pri modernizácii národných či európskych železničných koridorov. Ku koncu roka 2020 bola v krajine zmodernizovaná iba tretina hlavných železničných tratí za 1,6 miliardy eur a aktuálne sa pracuje na úsekoch v celkovej dĺžke 74 kilometrov.
Úrad konštatuje, že štát za ostatných 20 rokov úplne nesplnil ani jeden z 22 merateľných cieľov definovaných v stratégiách smerujúcich k modernizácii hlavných národných železničných koridorov zaradených do európskeho systému TEN–T.
„Na takmer nulové plnenie cieľov súvisiacich s modernizáciou hlavných železničných tratí má zásadný vplyv nedostatok financií a absencia udržateľného systému viaczdrojového financovania. Ostatné dve desaťročia riešime kľúčové projekty dopravnej infraštruktúry výlučne z európskych zdrojov, čo je nesystémové a neudržateľné,“ podotkol podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Úrad zdôraznil, že problémom Slovenska je vysoká závislosť financovania projektov dopravnej infraštruktúry z fondov EÚ, pričom toto riziko vážne ovplyvní plnenie stratégií a cieľov v železničnej infraštruktúre modelovaných do roku 2030.
Na TGV si na Slovensku ešte počkáme, ale modernizácia trate k hranici ČR sa má začať tento rok
Problémy financovania z eurofondov
Kontrolóri skonštatovali, že najväčší objem peňazí, bezmála 230 miliónov eur, bolo použitých na opravu úseku Trenčín, Zlatovce – Trenčianska Teplá. Upozornili na to, že modernizácia trate mala byť primárne financovaná z eurofondov, ale pre chyby vo verejnom obstarávaní EÚ jeho financovanie zastavila a všetky náklady muselo znášať Slovensko prostredníctvom štátneho rozpočtu.
Generálny riaditeľ ŽSR Miloslav Havrila poznamenal, že „kým v Českej republike je nízke plnenie grafikonu zapríčinené veľkým rozsahom výluk v dôsledku investičnej a opravnej činnosti a ďalšieho výrazného dofinancovania Správy dráhy v tomto roku, na Slovensku je to z dôvodu veľkého rozsahu dopravných obmedzení a počtu porúch zariadení infraštruktúry“.
ŽSR podľa ich riaditeľa vždy postupujú v zmysle predpisových ustanovení tak, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti železničnej prevádzky. Nedostatočné finančné zdroje, nielen na plánovanú údržbu, ale v súčasnosti už aj na odstraňovanie problémov a porúch na jednotlivých zariadeniach železničnej infraštruktúry, však podľa Havrilu smerujú k výraznému nárastu počtu a dĺžky prevádzkových obmedzení traťovej rýchlosti (POTR), a tým aj k podstatnému ovplyvneniu plynulosti železničnej dopravy.
Dlhodobý investičný dlh
Problémom železníc však nie je len údržbový dlh, ale aj investičný. Ten sa podľa ministra hromadí už približne 30 rokov. „Nie je možné, aby sme za rok a pol, ktoré tu sme, vyriešili investičný dlh, 30 rokov to ide smerom dole. Ja by som bol rád, keby práve naša vláda bola tá, kto tento trend dokáže zvrátiť, aby sme začali ukrajovať z toho investičného dlhu,“ poznamenal Doležal.
Ministerstvo uviedlo, že aktuálne pracuje na zozname priorít v železničnej infraštruktúre. Plán, ako železnice postaviť na nohy, je podľa rezortu kľúčový pri rokovaniach s ministerstvom financií a Útvarom hodnoty za peniaze o množstve prostriedkov, ktoré do tohto sektora uvoľnia.
Minister verí plánu obnovy
„Je to o tom, koľko do tej infraštruktúry dostaneme. Teším sa, že je tu plán obnovy, z ktorého pôjde 518 miliónov eur, teším sa na budúce štrukturálne fondy, tam budú stovky miliónov eur. Verím, že aj štát začne do železníc viac investovať, aby situáciu zvrátil. Bude trvať 15 - 20 rokov, kým by sme mohli investičný dlh dobehnúť, ale chcem z neho začať ukrajovať,“ uzavrel Doležal.
NKÚ v záveroch analytického komentára uvádza, že štátne inštitúcie nesplnili za ostatných 20 rokov ani jeden z 22 merateľných cieľov definovaných v stratégiách smerujúcich k modernizácii hlavných národných železničných koridorov zaradených do európskeho systému TEN–T.
Do roku 2030 je však celkovo potrebné modernizovať ešte 563 km tratí, pričom náklady na ich komplexnú rekonštrukciu sa odhadujú na 5,6 miliardy eur.
