Existuje nová konvenčná múdrosť o eure, píše Bloomberg, čiastočne poháňaná nedávnym vstupom Chorvátska do eurozóny s veľkou chválou a malým narušením: Mena funguje dobre, ďakujeme, a kríza eura z roku 2011 je vzdialená spomienka.
Bohužiaľ, scenár nie je až taký ružový. Hlavné ťažkosti eura vznikajú vtedy, keď sa stretnú dve okolnosti: Existujú deflačné tlaky a ekonomické podmienky sa medzi krajinami eurozóny značne líšia. Dobrou správou je, že ani jedna z týchto okolností momentálne neprevláda. To je tiež zlá správa.
Miera inflácie bola vysoká najmä v eurozóne a očakáva sa, že v decembri 2022 bude vyššia ako deväť percent. Inflácia prináša svoje problémy, no z krátkodobého hľadiska nevedie k obrovskej nezamestnanosti a nesplácaniu úverov. Ak niečo, pomôže to niektorým dlžníkom.
Počas krízy v roku 2011 došlo k masívnemu deflačnému tlaku na grécky bankový systém, čo ohrozilo jeho platobnú schopnosť. Ani garancie vkladov gréckej vlády neboli úplne dôveryhodné, takže veľa ľudí svoje vklady stiahlo, čím sa zvýšil tlak na vládu aj banky.
Druhým problémom v roku 2011 bolo, že niektoré národy si počínali oveľa lepšie ako iné. Nemecko malo relatívne silnú ekonomiku, zatiaľ čo Grécko a Taliansko boli relatívne slabé. Grécko, Taliansko a niektoré ďalšie „periférne“ krajiny by uprednostnili slabšie euro, aby zvýšili svoj export, ale sila Nemecka a niektorých ďalších „prosperujúcich“ krajín eurozóny obmedzila znehodnotenie eura.
Plytká recesia
Dnes sú problémy v eurozóne rozdelené rovnomernejšie. Aktuálne údaje naznačujú skôr plytkú než hlbokú recesiu, no krajiny ako Nemecko stále čelia skutočným výzvam. Euro bolo na druhej strane relatívne slabé, čo obmedzilo niektoré riziká poklesu, ktorým čelia ekonomiky eurozóny.
Potom je tu ruský útok na Ukrajinu, ktorý spôsobil vysokú infláciu, vysoké ceny ropy a politickú neistotu. Toto však nie sú problémy, ktoré ohrozujú eurozónu. Vojna na Ukrajine zvyšuje politické zisky z používania eura a posilňuje menovú úniu.
Bohužiaľ, tieto mechanizmy odkladajú, ale neodstraňujú hlavné problémy eurozóny. Po prvé, ak zóna funguje lepšie v inflačných časoch, politici, ktorí sa jej zaviazali, budú viac pripútaní k vyššej miere inflácie. To sťaží Európskej centrálnej banke dosiahnutie svojho cieľa cenovej stability.
V súčasnosti existuje vhodný (a správny) obetný baránok pre takúto infláciu – konkrétne ruský prezident Vladimir Putin. Nemecká verejnosť nie je zo súčasných mier inflácie takmer nadšená, ale zatiaľ žiadny významný nemecký líder nekričí, že miera inflácie musí byť okamžite znížená pod dve percentá. To je teraz správna reakcia, ale postupom času existuje riziko, že vyššie miery inflácie budú tolerované alebo dokonca inštitucionalizované za hranicou, v ktorej sú primerané.
Druhý problém je tento: Vysoká inflácia v konečnom dôsledku prináša proces dezinflácie a počas týchto dezinflácií sú reálne úrokové sadzby často vysoké. ECB zvyšuje nominálne úrokové sadzby, a keď inflácia klesá, tieto sadzby rastú v reálnom vyjadrení upravenom o infláciu. Inými slovami, na systém pôsobia určité deflačné tlaky.
Deflačné tlaky eurozóna nezvláda
Tieto deflačné tlaky sú presne to, čo eurozóna nezvláda dobre. Najmä Taliansko čelí pretrvávajúcim fiškálnym problémom a ak by si jeho vláda musela požičiavať za oveľa vyššie reálne úrokové sadzby, jeho súčasná fiškálna cesta sa nemusí ukázať ako udržateľná. Mohla by byť nútená znížiť vládne výdavky a/alebo zvýšiť dane, čo by viedlo k klesajúcej špirále, ktorá charakterizovala skoršiu krízu eurozóny.
Odlišné ekonomické bohatstvo krajín eurozóny sa tiež môže znovu objaviť. V určitom bode sa Nemecko dostane cez súčasné kontrakčné tlaky, ale Taliansko v prepočte na obyvateľa za posledných 25 rokov príliš nerástlo. Je dosť ľahké si predstaviť rok 2024 s Nemeckom v silnom oživení, ale Taliansko bude naďalej stagnovať. To by mohlo viesť k príliš silnému euru pre taliansku ekonomiku, rovnako ako pred viac ako desiatimi rokmi.
Stručne povedané, stále existuje dôvod na obavy, či eurozóna umožní silný hospodársky rast. Inflačné papiere prekrývajú množstvo problémov vrátane dysfunkčnosti eurozóny – ale nikdy nie príliš dlho.
Ďalšie dôležité správy
