Suma 43 miliónov eur je iba o čosi vyššia, ako STV vybrala na koncesionárskych poplatkoch v roku 2003. O sedem rokov neskôr sa 43 miliónov eur vzťahuje na úplne iný ukazovateľ v hospodárení televízie. Toľko predstavuje dlh, ktorý STV nazbierala za posledné tri roky, keď na hlavnú manažérsku stoličku zasadol posledný riaditeľ samostatnej televízie Štefan Nižňanský. Budúcemu manažmentu RTVS zanechal niekoľko nevypovedateľných kontraktov. Medzi nimi je napríklad zmluva, na základe ktorej Š. Nižňanský predal cenný prístup do archívu televízie iba za to, že spravodajská Ta3 môže svoje vysielanie propagovať na verejnoprávnych okruhoch.
Problémy STV sú v príjmovej zložke, ktorá od roku 2008 každoročne klesá. Tak znie univerzálna odpoveď bývalého riaditeľa inštitúcie Štefana Nižňanského v sporých komentároch pre médiá k ekonomickej situácii STV.
Príjmy televízie pritom v ostatných rokoch kontinuálne rástli. Či už v oblasti výberu poplatkov od domácností a firiem vďaka lepšej kontrole, ktorú zaviedol takzvaný zásuvkový zákon. Reálny výsledok za rok 2010 ešte nie je známy, televízia v pláne rátala s rastom. Nové peniaze natiekli do STV aj vďaka zmluve so štátom, ktorá od minulého roka garantuje na pôvodnú tvorbu minimálne desať miliónov eur ročne.
Jedinou reálnou výnosovou položkou, ktorá klesala, boli príjmy z reklamy – finančný zdroj, ktorý ako jediný v STV závisí od obchodnej šikovnosti a diváckych výsledkov. Reklamné tržby sa v prípade STV v roku 2009 – vplyvom reklamnej krízy, ale aj apatiou obchodného oddelenia – prepadli o viac než tri štvrtiny na 5,8 milióna eur. Vlani tvorili už iba dva milióny. V roku 2006 utŕžila STV desaťnásobne viac. Aj keď STV odôvodňuje pokles reklamy postupným zákonným znížením maximálneho limitu pre vysielanie komerčných posolstiev, pokles reklamných tržieb nezodpovedá ani tomuto obmedzeniu, ani vývoju na televíznom trhu.
Nad pomery
Spomínaný dlh vo výške 43 miliónov eur sa postupne zbieral, pretože televízia žila nad svoje pomery. V inštitúcii sa hromadili prebytoční riadiaci pracovníci, inštitúcia podpisovala zmluvy, na ktoré ekonomické oddelenie muselo automaticky dať poznámku „Nie je kryté rozpočtom“.
Napriek zadlženosti televízia musela nedávno vracať štátu pol milióna eur, ktoré nedokázala využiť z peňazí zo zmluvy so štátom na pôvodnú tvorbu. Na ňu dostala vlani celkovo 12,5 milióna eur. Na obrazovku sa zatiaľ nedostala ani polovica zo štyridsiatky podporených projektov. Dočasná šéfka RTVS Miloslava Zemková kritizuje, že až 90 percent z peňazí išlo do externého prostredia.
Počet zamestnancov v televízii pritom neklesal, práve naopak. Za Š. Nižňanského sa opäť začal blížiť k tisícke. Veľká časť z nich je administratívny či obslužný aparát. Preexponovaný bol aj stredný a riadiaci manažment. Mal deväťdesiat pozícií, no podľa M. Zemkovej štyridsať z nich bolo zbytočných. Platy v strednom manažmente sa pohybovali medzi 2- až 3-tisíc eurami mesačne.
Chýbajúce milióny
„Podľa priebežných výsledkov hospodárenia strata STV by mohla byť likvidačná,“ oznámila na minulotýždňovom rokovaní parlamentného výboru pre kultúru a médiá M. Zemková. Televízii podľa nej chýba 31 miliónov eur. A už teraz je zrejmé, že dlh bude musieť vykryť štát.
Veľkú časť z neho (11 miliónov eur) potrebuje televízia na splatenie záväzkov operátorovi Towercom, šesť miliónov eur by STV mala zaplatiť za prehratý súdny spor so spoločnosťou Omega Plus, ktorá mala STV dodávať spravodajstvo o počasí. Keďže televízia tak dosiaľ nespravila, dočasný manažment RTVS čelí hrozbe exekúcie.
Dočasný manažment sa snaží urovnať aj zmluvné vzťahy s operátorom Towercomom. Okrem spomínaného 11-miliónového záväzku za analógové šírenie signálu má RTVS na krku de facto nevypovedateľnú zmluvu na pätnásť rokov na distribúciu verejnoprávneho multiplexu. STV by za ňu mala platiť podľa informácií TRENDU 11 miliónov eur ročne bez DPH. Keďže televízia nemá čím vyplniť dátovú kapacitu multiplexu, do ktorého sa zmestí minimálne päť TV programov, po plnom rozbehnutí bude televízia s dvoma až tromi okruhmi platiť z veľkej miery za digitálny vzduch. „Z hľadiska zákona o rozpočtových pravidlách ide o nehospodárne vynakladanie verejných zdrojov, pretože sa platí za prázdne dáta. Nie je možné to zmeniť, pokiaľ platí zákon o digitalizácii,“ povedala M. Zemková. Riešením je podľa nej zmena legislatívy. A RTVS čaká aj na pripomienky Najvyššieho kontrolného úradu, na základe ktorých sa možno zmluva bude musieť otvoriť.
Za reklamu všetko
Ďalším kontraktom, na ktorý STV nemala prostriedky už pár dní po podpise, je zmluva o mediálnych právach na majstrovstvá sveta v hokeji. Predmetom zmluvy so spoločnosťou Pragosport sú vysielacie práva na MS v hokeji v rokoch 2012 až 2014. Cena práv na tri sezóny je štyri milióny eur. Televízia okrem toho v rámci zmluvy podpísanej v decembri posunula predaj reklamných brejkov na majiteľa vysielacích práv Pragosport za paušálnu sumu 150-tisíc eur ročne (spolu 450-tisíc eur).
Tú televízia aj okamžite minula. STV sa dohodla s Pragosportom na uhradení štyroch miliónov eur formou splátok. Prvá vo výške 500-tisíc eur bola splatná v decembri. A keďže televízia na ňu nemala, Pragosport zaplatil za reklamu vopred. Suma 450-tisíc eur však nakoniec na splátku za vysielacie práva nešla v plnej miere.
Televízia neuhradila plnú výšku ani prvej splátky, ale iba okolo 350-tisíc eur. „Keďže ekonomická riaditeľka nemala zmluvu s Pragosportom v evidencii, už medzitým uhradila z preddavku od Pragosportu iné veci a na splátku STV nemala dostatočné peniaze na účte,“ vysvetľuje bývalý člen Rady STV Andrej Miklánek.
Za nevýhodnú považuje sumu 150-tisíc eur, ak televízia za ňu skutočne predala celý vysielací čas okolo hokeja, ktorý patrí k najsledovanejším televíznym udalostiam roka. Detaily predaja reklamy v dostupnom znení zmluvy opísané neboli. A. Miklánkovi, ktorý stál pri podobných zmluvách v televízii v minulosti ako člen vedenia za Richarda Rybníčka, sa okrem toho zdá vysoká cena za práva na MS v hokeji: „Ide o výrazné zvýšenie ceny oproti predchádzajúcemu obdobiu, čo môže byť okrem iného dané tým, že predaj práv sa realizoval po dlhšej línii ako predtým: IIHF (International Ice Hockey Federation) – Infront (predajca vysielacích práv) – Pragosport – STV.“
Hoci Š. Nižňanský v rozhovore pre TASR tvrdil, že „mediálne práva sa už viac ako desať rokov nekupujú priamo od IIHF“ a podobnú zmluvu mal uzavrieť aj R. Rybníček, Andrej Miklánek to odmieta. „Keď zmluvu podpisoval Rybníček, rokoval priamo s Infrontom, bez ďalšieho medzičlánku,“ dodáva. STV mohla podľa neho dohodnúť nižšiu sumu aj preto, že nikto iný o vysielacie práva nemal záujem. „Žiaľ, na cene sa táto obchodná výhoda STV neprejavila,“ myslí si bývalý projektový manažér Trojky.
Barter na Volvá
STV podľa M. Zemkovej aj v iných prípadoch používala reklamný priestor ako platobný prostriedok, z ktorého nedostala v konečnom dôsledku ani cent. „Rozdávali ho, platili ním. Keby tak robil súkromný vysielateľ, už by skončil.“ Konkrétne príklady uviesť nechcela. „Snažíme sa dohodnúť o zmene zmluvných podmienok alebo o odstúpení od takýchto zmlúv,“ povedala M. Zemková.
Televízia napríklad za reklamu vybartrovala pre Š. Nižňanského dve vozidlá značky Volvo. Model SX80, ktorý sa podľa oficiálneho cenníka pohybuje v hodnote okolo 50-tisíc eur, mal bývalý šéf STV k dispozícii aj so šoférom zamestnaným televíziou. To druhé (model S80) používal podľa zdrojov z STV aj na súkromné účely, oficiálne nebolo určené iba pre potreby šéfa televízie. „Je to bežná zmluvu o nájme. Rámcovo je dohodnutá na tri roky, pričom nájom je realizovaný na mesačnej báze. Zmluva je kedykoľvek vypovedateľná,“ povedal ešte vlani bývalý hovorca televízie. Vypovedanie zmluvy však úplne jednoduché zrejme nie je. Autá stále parkujú v garáži. „Rokujeme s partnermi o uzavretí dodatku k zmluve. Chceme vrátiť minimálne jedno auto. Zatiaľ máme predbežnú dohodu,“ dodal Ľ. Machaj.
Samoobsluha pre Ta3
Bývalý šéf STV Štefan Nižňanský za svojho pôsobenia nebartroval iba reklamný čas. Krátko pred svojím predčasným odchodom uzatvoril výhodný obchod so spravodajskou televíziou Ta3. Obchod výhodný pre Ta3. S bývalým generálnym riaditeľom Ta3 Matejom Ribanským exšéf STV podpísal zmluvu, ktorou dáva spravodajskému kanálu do konca apríla 2013 bezplatný vstup do archívu verejnoprávnej inštitúcie s možnosťou vysielať vybrané programy televízie do konca roka 2014. Protislužbou pre STV je, že televízia „môže“ šíriť na svojich okruhoch jednu hodinu vysielania spravodajskej stanice denne.
Ta3 však nedostala iba práva na prístup do archívu. Zmluvou Š. Nižňanský zároveň z STV urobil servisnú organizáciu slúžiacu televízii Ta3. STV má pripravovať kópie z archívu, ktoré si vyberú pracovníci Ta3, musí im ho sprístupniť a dokonca má aj riešiť autorské práva k archívnym dokumentom.
Pracovníci Ta3 majú podľa zmluvy prístup do archívu na minimálne štyri hodiny denne, aby si vyberali materiály, ktoré sa pre spravodajský kanál hodia. Z archívu si môžu zobrať šesťdesiat minút vysielacieho času pripadajúceho na každý kalendárny deň do konca apríla 2013, teda vyše 800 hodín vysielacieho materiálu. Prepis programov na záznamové nosiče pre potreby Ta3 zabezpečí Slovenská televízia.
Súkromná stanica si tak môže vytvárať postupne vlastný paralelný archív, najbližšie štyri roky ho môže využívať, ako chce. Súkromná stanica platí iba za nosiče pre skopírované archívne materiály, všetky ostatné služby má zadarmo.
Hlavnou protislužbou spravodajskej televízie je, že Ta3 poskytne verejnoprávnej inštitúcii šesťdesiat minút svojich dokola sa opakujúcich spravodajských šotov denne. Tie STV môže odvysielať v rámci svojich spravodajských programov. O tom, ako presne má vyzerať zaradenie spravodajských šotov Ta3 do vysielania STV, ktorá má, samozrejme, vlastnú spravodajskú redakciu, zmluva nehovorí.
Bývalý šéf STV Štefan Nižňanský svoju predstavu odmietol komentovať. Keď ho TREND minulý týždeň zastihol v priestoroch parlamentu po rokovaní mediálneho výboru, nechcel odpovedať ani na jednu otázku.
Z vysielania spravodajstva Ta3 na kanáloch STV by pravdepodobne ťažila v prvom rade televízia Ivana Kmotríka. Stanica s oveľa menším pokrytím a nízkou sledovanosťou totiž dostáva podľa zmluvy de facto vysielací priestor na to, aby dostala do pozornosti divákov STV vlastné spravodajstvo so svojimi redaktormi, ktorí by zrejme naďalej držali v ruke mikrofóny s logom Ta3.
Analytik Inštitútu pre verejné otázky Miroslav Kollár zmluvu STV s Ta3 aj preto považuje za absurdnú: „STV si ňou kupuje niečo, čo pri štandardnom napĺňaní vlastných úloh nepotrebuje – denne istý čas vysielania spravodajskej televízie Ta3, ktoré môže použiť vo svojom vysielaní. Nehovoriac o tom, že tak bude mať Ta3 zabezpečenú reklamu vo vysielaní STV, za ktorú nielenže nemusí zaplatiť, ale ešte dostane plnenie od STV,“ hovorí bývalý predseda Rady STV.
Tajná zmluva
K realizácii zmluvy zatiaľ nedošlo, a tak televízia ešte nemohla využiť „benefit“ v podobe vysielania Ta3 na verejnoprávnych okruhoch. Dočasné vedenie Miloslavy Zemkovej sa o tomto kontrakte dozvedelo, až keď si ľudia ovládajúci Ta3 začali začiatkom roka nárokovať plnene.
M. Zemková hovorí, že originál zmluvy v televízii jej tím nenašiel. „Ak máte na mysli zmluvu o spolupráci, nemám jej originál – jednoducho sa nenachádza v RTVS ani v organizačnej zložke STV,“ povedala M. Zemková.
Hoci v zmluve ide o nadštandardné poskytovanie materiálov z národného televízneho kultúrneho dedičstva, o zmluve a jej podmienkach sa nemal nikto okrem podpisujúcich strán dozvedieť. Za porušenie mlčanlivosti hrozí pokuta 1 500 eur, zmluva je nevypovedateľná. O zmluve nevedela ani Rada STV a podľa svojich vyjadrení ani viacerí členovia bývalého vedenia Štefana Nižňanského. Kópiu zmluvy, ktorá putuje po STV, M. Zemková nechcela komentovať. „Nemôžem ju hodnotiť ani zverejniť – celú ani časti – ani ju komentovať. Všetky tieto postupy nesú riziko vysokej zmluvnej sankcie,“ povedala M. Zemková.
„Stretla som sa s generálnym riaditeľom Ta3 [pozn. TREND Michalom Gučíkom], navrhujem ukončiť zmluvu dohodou a pokúsime sa nastaviť spoluprácu štandardne,“ dodala šéfka RTVS.
Jediný komentár M. Zemkovej ku kontraktu s Ta3 bol, že RTVS takúto zmluvu nemôže plniť. Podľa zákona o RTVS (ale aj starého zákona o STV) inštitúcia poskytuje archívne dokumenty iným právnickým osobám na vysielanie alebo na vznik nových diel za úhradu podľa ceny stanovenej oficiálnym cenníkom.
„Ak by Ta3 využila celý objem plnenia, tak za čas trvania zmluvy vlastne zadarmo získa najcennejšie spravodajské a publicistické veci z archívu STV, ktorých použitie vo vysielaní by pri plnom využití zazmluvneného objemu stáli rádovo milióny eur,“ hovorí analytik M. Kollár.
Podľa hovorkyne RTVS nejestvuje jednoduchý cenník za využitie archívu. Cena závisí od rôznych faktorov ako dĺžka licenčnej doby, počet vysielaní, licenčné územie či kvalita a historická hodnota programu. „Každý obchodný prípad je špecifický a výška úhrady sa tak posudzuje individuálne,“ uviedla hovorkyňa RTVS. Podľa informácií TRENDU sa poplatok za použitie hodiny najcennejších archívnych materiálov môže vyšplhať až na 5-tisíc eur.
Zákon tiež uvádza, že žiadateľ si má sám vyriešiť autorské práva viažuce sa na použité archívne dokumenty a uhradí všetky poplatky súvisiace s predajom práv podľa platného cenníka. Ani takýchto podmienkach sa v zmluve medzi Š. Nižňanským a Ta3 nehovorí. Práve naopak – zmluva vybavením autorských práv poveruje Slovenskú televíziu.
Argumentom vedenia RTVS by teda mohlo byť, že zmluva nie je v súlade so zákonom. Kontrakt však ráta aj s takouto možnosťou. „Ak nejaké ustanovenie zmluvy bude vyhlásené za neplatné alebo nevymožiteľné na príslušnom súde, takéto vyhlásenie nebude mať vplyv na platnosť či vymožiteľnosť ďalších ustanovení zmluvy,“ znie jedno z ustanovení. Či Ta3 skutočne bude trvať na pravidelnom využívaní archívu Slovenskej televízie, sa TRENDU nepodarilo zistiť. Vedenie televízie Ta3 stanovisko neposkytlo.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 4.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto na titulke - Profimedia.cz; v článku - Andrej Balco
