Ešte v roku 2014 denník The New York Times napísal, že denne si teroristi v Iraku zarobia približne jeden miliónov dolárov len tým, že vydierajú, vyberajú dane a predávajú ropu. Ich aktíva analytici odhadli na približne 875 miliónov dolárov.
Prepad cien ropy pod 40 dolárov za barel (aktuálne je cena ropy pod 28 dolármi) a nálety spojencov proti Islamskému štátu (ISIS) už zaznamenali prvé dopady: ISIS bol donútený znížiť v novembri a decembri minulého roka platy bojovníkom o polovicu. Vyplýva to z uniknutých účtových dokumentov, ku ktorým sa dostal expert z think tanku Middle East Forum Aymenn Jawad Al-Tamimi, ktorého médiá nazývajú aj lovcom džihádistov.
Uniknutý dokument z vedenia ISIS, ktorým nariaďuje zníženie platov o polovicu Zdroj: aymennjawad.org
A. Al-Tamimi získal dokumenty zo zdrojov zvnútra obsadeného sýrskeho mesta al-Raqqa, ktoré ISIS označuje za svoje hlavné mesto.
Redukcia platov bez výnimky
Ako vyplýva z dokumentov, vedenie ISIS rozhodlo o redukcii platov plošne – bez ohľadu na postavenie a pozície v rámci organizačnej štruktúry. „Na základe výnimočných okolností islamské krajiny čelia rozhodnutiam o znížení miezd, ktoré sú vyplácané všetkým mudžahedínom na polovicu a nie je dovolené, aby bol niekto oslobodený od tohto rozhodnutia, bez ohľadu na jeho pozíciu,“ napísalo vedenie ISIS v memorande. Dokument mal podpísať minister financií Islamského štátu Abu Muhammad al-Muhajir.
Napriek zníženiu miezd Islamský štát poznamenal, že „bude naďalej poskytovať výplatu dvakrát za mesiac, ako je zvyčajné“. Výdavky Islamského štátu primárne tvoria vojenské náklady na udržiavanie vojenských základní a platy bojovníkov, ktoré zhltnú takmer polovicu rozpočtu.
Islamisti svojim stúpencom neprezradili dôvod škrtov v platoch. Dôvodom môže byť nielen cena ropy, ale aj nálety spojencov, ktorí zničili rafinérie, transportné autá a chabú technológiu na ťažbu ropy.
Výskumníci z Congressional Research Service odhadujú, že ISIS vyplácal ešte pred škrtaním platov každému bojovníkovi mesačne 400 až 1 200 dolárov. K tejto sume si bojovník mohol „vyfakturovať“ náklady na manželku (50 dolárov) a každé dieťa (25 dolárov). Ide o relatívne štedrú sumu, ktorou sa teroristickej organizácii podarilo úspešne presviedčať nových ľudí, aby sa pridali do ich radov. Aj po znížení mzdy by mali dzihádisti zarábať viac ako napríklad štátni zamestnanci v Sýrii, kde bola priemerná mzda v roku 2011 v rozmedzí od 176 do 266 dolárov.
Ropa nad zlato
ISIS na území Sýrie a Iraku zabral rozsiahle územia, na ktorých sa nachádzajú ropné vrty. Pre spojencov je pomerne jednoduché zamedziť veľkému predaju tejto ropy na klasickom trhu. Najväčšie peniaze ale tečú cez čierny trh alebo z príjmov z predaja miestnym obyvateľom.
Teroristi používajú mobilné rafinérie a ich produkcia je obmedzená - nemajú k dispozícii potrebné technológie a vybavenie, ktoré by im umožnili udržať ťažbu na vyšších úrovniach. Navyše, nedávne nálety spojencov úspešne zničili nákladné autá, akumulačné nádrže, mobilné rafinérie a ostatné zariadenia ropných polí. Výsledok je, že kým ISIS podľa amerického ministerstva financií zarobil na začiatku roka 2015 za jeden mesiac z ropy 40 miliónov dolárov, ale v súčasnosti je to len zlomok tohto objemu.
Systém ťažby v rámci ISIS nie je zložitý. To, čo vyťažia, prevážajú v cisternách nákladných áut k tureckým hraniciam, kde ich väčšinou so zľavou predávajú pašerákom. Niektorí pašeráci potom predávajú ropu aj sýrskym jednotkám Bašara Asada, ktoré bojujú proti ISIS.
Denník The Financial Times vlani napísal, že významnú úlohu zohrávajú nielen exporty, ale aj trhy, ktoré sú blízko ich územia. ISIS predáva väčšinu ropy priamo nezávislým obchodníkom na ropných poliach. Systém je organizovaný a záujemcovia o ropu zo Sýrie a Iraku stoja v rade pri vstupe na ropné polia často aj celé týždne.
Potom, čo načerpajú ropu do cisterien, majú niekoľko možností. Môžu ju previezť do blízkych rafinérií, čo robia zvyčajne obchodníci, ktorých zamestnávajú samotné rafinérie. Druhou možnosťou je predať ropu menším obchodníkom, ktorí ju potom prepravujú k rebelom na severe Sýrie alebo na východe Iraku.
Obchodníci samozrejme skúšajú šťastie aj s predajom ropy na nejakom ropnom trhu. Väčšina z nich ale preferuje okamžitý predaj a návrat na ropné pole. Ich zisk dosahoval koncom minulého roka, keď bola cena ropy na trhu okolo 50 dolárov, približne 10 dolárov na jeden barel.
To, že môže byť ISIS vo finančných problémoch, pred pár dňami spomínala aj televízia CNN, ktorá informovala, že spojenci zhodili v Mosule niekoľko bômb na budovy, v ktorej mali džihádisti ukryté „milióny“. ISIS, ktorý sa tvári ako štát, je extrémne závislý na pravidelnom prísune peňazí. Islamský štát poskytuje verejné služby, za čo vyberá dane. To znamená, že musí platiť za infraštruktúru a platy úradníkov. Rovnako si platí vysoko kvalifikovaných inžinierov a technikov, ktorí podľa vyšetrovacieho tímu výskumníkov OSN môžu mesačne zarábať viac ako 1 500 dolárov. Teroristi z IS obyvateľom dotujú aj ceny chleba.
