Nitra prichádza o milióny, Bratislava o desiatky miliónov. Štát ignoruje cudzincov v mestách

Pri zjednodušenom pohľade možno povedať, že štát ignoruje všetkých cudzincov žijúcich v slovenských mestách, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku. Ich počet sa pritom postupne zvyšuje a na základe krokov vlády, ktoré majú zjednodušiť prístup cudzincov na slovenský pracovný trh a zrýchliť proces získavania prechodného pobytu, sa dá očakávať, že tento trend bude pokračovať. Otázka znie, čo s nimi ďalej?

Prínos pre firmy je zrejmý, čo však cudzinci bez trvalého pobytu reálne znamenajú pre mestá, v ktorých žijú? Pri súčasnom nastavení prerozdeľovania výnosu dane z príjmov samosprávam sa zdá, že skôr kapacitné starosti s mestskými službami či vyššiu finančnú záťaž na bežné fungovanie. Pre mestá by však mali znamenať viac ako len toto.

Najvypuklejší problém

V slovenských mestách pribúda cudzincov. Súvisí to vo veľkej miere s tým, že slovenská ekonomika potrebuje pracovnú silu a medzi Slovákmi ju nenachádza. Ľady sa postupne roztápajú aj v legislatívnej oblasti a slovenská vláda postupne novelizuje zákony, čím chce vytvoriť priestor pre príchod väčšieho počtu cudzincov.

V marci vláda schválila vyššie kvóty pre udelenie národných víz. Napríklad v priemysle sa zvýšili až päťnásobne, a to z pôvodných dvoch tisícok na desať tisíc. Koncom marca sa okrem toho rokovalo aj o zrýchlení procesu udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania. Zamestnávatelia sa, prirodzene, tešia. Prechodný pobyt cudzincov je pritom témou, ktorá má aj iný rozmer. Cudzinci, ktorých zamestnajú slovenské firmy, musia niekde žiť a bývať. S pobytom cudzincov sa preto musia vyrovnať aj mestá, v ktorých tieto firmy sídlia.

Najvypuklejším problémom je v tomto smere fakt, že mestá nedostávajú na cudzincov, ktorí v nich majú prechodný alebo tolerovaný pobyt, žiadne podielové dane. „Bojujeme za to, aby sme ich na cudzinca, ktorý je v meste viac ako dvanásť mesiacov, mohli dostávať,“ uviedla pre TREND koordinátorka integrácie cudzincov Mestského úradu v Nitre Ivona Fraňová. Snaha miest teda cieli na to, aby sa cudzinec s prechodným pobytom rovnal cudzincovi s trvalým pobytom, čo by pre mestá znamenalo väčší výnos z daní. „Nie je to málo peňazí, čo si podľa mňa veľmi dobre uvedomuje aj štát,“ podotkla I. Fraňová.

Koľko cudzincov žije na Slovensku

Podľa Ministerstva vnútra SR žilo koncom minulého roka na Slovensku 311-tisíc cudzincov zo 150 krajín. Približne pätina z nich mala na Slovensku trvalý pobyt, zvyšok boli buď zahraniční občania s prechodným pobytom alebo s tolerovaným pobytom, ku ktorým patria aj zamestnanci slovenských firiem s udelenými národnými vízami pre účely práce. Približne 110-tisíc cudzincov na Slovensku pracuje.

Až 255-tisíc cudzincov pochádzalo z krajín mimo EÚ, pričom drvivá väčšina z nich mala v niektorom Slovenskom meste buď prechodný (109-tisíc) alebo tolerovaný pobyt (112-tisíc).

Zdroj: Úrad hraničnej a cudzineckej polície

Prichádzajú o milióny

Vezmime si ako modelový príklad Nitru. V meste a takisto v pomerne rozľahlom nitrianskom priemyselnom parku sídlia firmy, ktoré prispievajú k tomu, že Nitra patrí k mestám s najväčšou koncentráciou cudzincov. Predbežná výška príjmu Nitry z podielových daní pre rok 2024 je stanovená na vyše 41 miliónov eur. Tie dostáva mesto len za obyvateľov s trvalým pobytom, ktorých má Nitra 77-tisíc, pričom vyše 1 200 z nich je cudzincov.