Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger počas svojho dlhého života zažil niekoľkých sovietskych lídrov. V rozhovore pre Der Spiegel tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin je vypočítavý a zatrpknutý.
Najviac mu pripomína Chruščova
„Chruščov túžil po uznaní. Chcel potvrdiť dôležitosť svojej krajiny a dostať pozvánku do Ameriky,“ tvrdí Kissinger. Podľa neho sa mu Putin v tomto veľmi podobá. Názor, že súčasnému ruskému prezidentovi ide o zisk bývalého územia, s mnohými nezdieľa. Putin sa nevie vyrovnať s tým, že celé územie medzi Berlínom a ruskými hranicami patrí pod NATO, myslí si Kissinger a dodáva, že presne preto sa Ukrajina preňho stala kľúčovým cieľom.
Na rozdiel od Chruščova však Putin nie je taký impulzívny. „Je vypočítavejší a zatrpknutejší,“ konštatuje bývalý minister. Je nepravdepodobné, že nástup Putinovho následníka k moci prebehne hladko, a preto budú západné krajiny musieť zanalyzovať svoje možnosti. Tie však budú závisieť od vývoja v Rusku a vojenského výsledku na Ukrajine.
Tvrdil vraj niečo úplne iné
Redaktor denníka Der Spiegel Kissingerovi počas rozhovoru pripomenul jeho výrok o tom, že Ukrajina by mala prijať dočasné rozdelenie krajiny. „Nikdy som nepovedal, že by sa Ukrajina mala vzdať akéhokoľvek územia,“ bráni sa Kissinger. Jediné, čo tvrdil, bolo, že ak má dôjsť k ukončeniu vojny, tak najlepšou deliacou čiarou by logicky bol návrat k statusu quo ante, t. j. stavu pred začatím konfliktu.
Ak človek považuje tento status za cieľ, tak to podľa neho možno vnímať aj tak, že ruská agresia nebola úspešná. Bod kontaktu z 24. februára by v tomto prípade bol predmetom prímeria. Ukrajinské územie, ktoré aj naďalej patrí pod kontrolu Ruska by bolo súčasťou všeobecného vyjednávania. Je to teda niečo celkom iné než tvrdil, pokračuje vo svojej obhajobe Kissinger.
Odvoláva sa dokonca na tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten sa v rozhovore pre Financial Times vyjadril, že návrat k statusu quo ante by bolo veľkým víťazstvom. Zvyšok územia by sa riešil diplomatickou cestou. „Je to v súlade s mojím stanoviskom,“ zdôrazňuje bývalý minister.
Vhodný precedens mu nenapadol
Der Spiegel ďalej zaujímalo, či k vojne na Ukrajine existuje nejaký historický precedens, ktorý by nám ju pomohol pochopiť a ukončiť. „Na to nemám žiadnu priamu odpoveď,“ reaguje Kissinger.
Vysvetľuje, že vojna na Ukrajine je na jednej strane o rovnováhe moci a na druhej pôsobí ako občianska vojna, pričom kombinuje klasický európskeho medzinárodného problému s celosvetovým.
Podporuje ukončenie agresie
Kissinger podľa svojich slov podporuje Ameriku a NATO v tom, aby porazili agresiu na Ukrajine a hlavne, aby sa Ukrajina vrátila do stavu pred vojnou. „Viem to pochopiť, ak bude Ukrajina žiadať o dodatočnú úpravu,“ konštatuje.
Ak by k tejto situácii došlo, bude potrebné riešiť vzťah Ruska k Európe. Dôležité bude podľa neho vyriešiť, či táto krajina patrí do európskej histórie alebo sa už navždy stane naším protivníkom. Odpoveď na túto otázku nebude závisieť od toho, ako sa skončí vojna na Ukrajine. „Aj keď to (ako skončí) som naznačil už asi miliónkrát a nikdy som nepovedal, že by sa Ukrajina mala vzdať akéhokoľvek územia,“ uzatvára Kissinger.
Ďalšie dôležité správy
