Uplynulé obdobie prinieslo podľa neho mierne zhoršenie globálneho makroekonomického výhľadu. V priebehu tohto roka sa tiež zvýraznili viaceré riziká ekonomického vývoja, ktoré môžu mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu. „Najvýraznejším zdrojom neistoty pre globálnu ekonomiku je riziko prepuknutia plošnej obchodnej vojny,“ priblížil.

Na ekonomiku Slovenska však zatiaľ trendy v medzinárodnom prostredí podľa neho vplyv nemali. V prvom polroku 2018 ťažila z výrazných investícií a spotreby domácností, postupne by sa mal pridať aj zahraničný obchod. „V nasledujúcom období tak môžeme čakať pokračovanie prehrievania domácej ekonomiky,“ poznamenal.

Najvyšší rast zadlženosti domácností

Rast úverov domácnostiam je stále nadmerný napriek miernemu spomaleniu jeho medziročného rastu. V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) možno podľa V. Dvořáčka hovoriť o najrýchlejšom raste úverov.

„Rovnako najvyšší rast v rámci EÚ zaznamenala aj zadlženosť domácností,“ dodal. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj jedna z najvyšších mier vlastníctva nehnuteľností v Únii, ktorá je však v dlhodobom horizonte neudržateľná. Citlivosť domácností zvyšuje napríklad skutočnosť, že majú najmenej čistých finančných aktív v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) v EÚ. Ďalším faktorom je koncentrácia úverov na bývanie.

V podnikovom sektore sa úverová aktivita výrazne nemenila. „Slovenské podniky však patria k vyššie zadlženým pri porovnaní k krajinami regiónu strednej a východnej Európy,“ podotkol V. Dvořáček. V sektore komerčných nehnuteľností sa však podľa neho obnovila silná aktivita.

Napriek tomu sa pri poskytovaní úverov v porovnaní s predkrízovým obdobím prejavuje väčšia opatrnosť bánk. Ako dodal, slovenský bankový sektor postupne stráca pozíciu jedného z najziskovejších sektorov v rámci bankovej únie.

Zmeny zasiahli aj dôchodkový a poistný sektor

Dlhodobé nepriaznivé trendy sa prehlbovali v oblasti rizika likvidity. „V dôsledku rýchleho rastu úverov, ktorý je do veľkej miery financovaný prostredníctvom krátkodobých vkladov klientov, dosiahol časový nesúlad aktív a pasív nové historické maximum,“ zdôraznil s tým, že zraniteľnosť slovenského bankového sektora v oblasti likvidity sa zvýšila aj v porovnaní s EÚ.

V rámci odolnosti domáceho finančného sektora mierne klesla primeranosť vlastných zdrojov bankového sektora počas prvého polroka 2018 z 18,6 percenta na 18,2 percenta. Miera kapitálovej primeranosti sa dostala na spodné priečky v rámci EÚ.

Nízke úrokové sadzby podľa neho vplývali aj na ostatné sektory finančného trhu. Pri dôchodkových fondov sa toto riziko prejavilo v poklese podielu úrokových príjmov k čistej hodnote aktív. V poistnom sektore, popri riziku pokrytia garantovaných výnosov, predstavuje riziko aj štruktúra vlastných zdrojov. „Priaznivý ekonomický vývoj a prostredie nízkych úrokových sadzieb stoja za rastúcou popularitou kolektívneho investovania,“ uviedol V. Dvořáček.