Banková kríza sa po britskom referende neodkryla len v Taliansku, ale bublá aj v Portugalsku. Banky v Taliansku aj Portugalsku zažívajú najväčšie problémy za posledné roky. Zráža ich na kolená nedostatok kapitálu a vysoký objem nesplácaných úverov.
V Taliansku je symbolom krízy najstaršia banka na svete Monte dei Paschi di Siena, ktorá má 35 percent zlých úverov v hodnote 50 miliárd eur. Jej akcie spadli od britského referenda o takmer polovicu a hovorí o nutnosti štátnej pomoci (bailoute) pre taliansky bankový sektor.
Pravidlá EÚ narážajú na taliansku realitu
Lenže to nie je také jednoduché, pretože nové európske pravidlá hovoria o novej povinnosti „haircutu“ súkromných investorov a akcionárov (bail-in). Zmyslom tohto riešenie je, aby straty za zlé rozhodnutia manažmentu bánk nebrali na svoje plecia daňovníci, ale tí, ktorí sú za situáciu zodpovední.
Problémom však je, že na rozdiel od Grécka alebo problémových bánk na Cypre sú v talianskych bankách akcionármi bežní smrteľníci. O časť svojich úspor prišlo najmenej 130-tisíc Talianov, ktorí tak nadávajú vláde premiéra Mattea Renziho.
Najnovšie sa navrhuje, aby do problémovej banky vrazili úspory aj penzijné fondy. Má sa vytvoriť nový bankový fond pod názvom Atlante 2, kde by investovali dôchodkové fondy. Tento fond by mal potom odkúpiť choré úvery problémových bánk vo výške desať miliárd eur. Vláda údajne žiada, aby fondy vložili po 500 miliónov eur. Rizikom je, že tieto investície sú vysoko rizikové a je možné, že bežní ľudia, ktorí si sporia na dôchodok, prídu o peniaze.
Reštrukturalizácie bankového dlhu v jednej banke tak ľahko môže vyvolať medzi domácnosťami paniku a viesť k vyschnutiu domáceho talianskeho trhu s bankovými dlhopismi, ktorý je dôležitým zdrojom financovania pre všetkých (aj pre zdravé talianske banky). Rím sa preto v otázke aplikácie nových pravidiel dostáva s Bruselom do ostrého sporu.
Celá vec navyše môže mať aj politickú dohru. Ak by talianske domácnosti na bankových dlhopisoch (držia 235 miliárd eur a tvoria 15 percent ich objemu) niesli zásadnejšie straty, pravdepodobne sa to výrazne podpíše na dôvere v taliansku vládu pred dôležitým referendom o reforme ústavy v októbri tohto roku. A v prípade neúspechu referenda by boli na spadnutie predčasné voľby, v ktorých by zrejme výraznejšie zabodovalo antieurópske hnutie Piatich hviezd volajúci po odchode z eurozóny.
Portugalské miliardy
V Portugalsku sa po referende v Británii rovnako spustil reštart bankovej krízy. Bankám sa nedarí zbaviť toxických úverov a dostatočne navýšiť kapitál. „Krajina sa potýka so systémovou bankovou krízou, chýba jej strednodobý fiškálny plán a je preťažená verejným i súkromným dlhom,“ povedal ekonóm Antonio Garcia Pascual z Barclays.
Najväčší problém pre krajinu predstavuje banka Novo Banco, ktorá vznikla zo zaniknutej Banco Espirito Santo, ktorú musel štát v auguste 2014 zachraňovať 4,9 miliardami eur (na titulnej fotografii na plagáte je jej bývalý šéf Ricardo Salgado). Plán bol pomerne jednoduchý. Portugalci sa zbavia starej banky a na jej popole vznikne úplne nová banka. Tá sa predá investorom a z peňazí sa zaplatí sanácia, ktorú do banky vrazil štát.
Lenže tak ľahko to nešlo. Vlani sa o banku chcelo pobiť päť investorov – medzi nimi aj najväčšia európska banka podľa trhovej kapitalizácie Santander alebo dve skupiny Anbang Insurance a Fosun International z Číny. K obchodu nakoniec nedošlo, čínski investori mali dosť problémov doma, kde prebiehali turbulencie na akciovom trhu.
Budova Banco Espirito Santo Zdroj: flickr.com/Darren Riley
Ešte koncom minulého roka Európska centrálna banka Novo Banco prikázala, aby navýšila svoj kapitál o 1,4 miliardy eur. Tie mala získať predajom svojich aktív, lenže po mesiaci to vzdala a portugalská centrálna banka jej poskytla finančnú injekciu vo výške dvoch miliárd eur, aby situáciu na čas upokojila.
Po pol roku sa problémy ozývajú opäť. Denník The Financial Times tvrdí, že neschopnosť banku predať spôsobuje straty celému bankovému systému. Hovorí sa o potrebnej pomoci ďalších 2,9 až 3,9 miliardy eur. Niektorí bankári dokonca pochybujú, že by inštitúcia dokázala pritiahnuť nejaké prijateľné ponuky, čo by viedlo k možnému rozpadu alebo likvidácii.
„Niektoré banky potrebujú veľkú kapitálovú injekciu. To znamená, že všetky podstatné straty z predaja Novo Banco môžu skončiť v rukách daňovníkov, schopnosť portugalských bánk absorbovať ich je obmedzený,“ povedal hlavný európsky ekonóm Barclays Antonio Garcia Pascual.
Medzitým Eduardo Sklad da Cunha, odchádzajúci generálny riaditeľ Novo Banco, sa už psychicky pripravuje, že nedostane balík pomoci od štátu. Varoval preto pred veľkými stratami z predaja banky, a prirovnáva situáciu k banke Millennium BCP, ktorej akcie v tomto roku klesli o viac ako 60 percent a trhová hodnota prepadla na miliardu eur.
To nie je všetko. V problémoch je aj najväčšia portugalská banka Caixa Geral de Depósitos. Portugalci v nej majú uloženú tretinu svojich vkladov. Pred pár mesiacmi premiér Antonio Costa potvrdil, že jeho vláda je pripravená banku rekapitalizovať, neuviedol ale, koľko peňazí bude treba. Denník El País tvrdil, že môže ísť až o štyri miliardy eur, čo zodpovedá asi 2,5 percenta portugalského HDP, denník The Financial Times hovorí o sume až do piatich miliárd eur.
Hroziace sankcie z EÚ
Centrálna banka aj vláda preto volajú po systémových riešeniach, pretože v bankách im na krk dýcha celkovo 30 miliárd v nedobytných pohľadávok a problémových aktívach, čo je 17 percent objemu úverov. Na porovnanie v Taliansku je tento objem až 360 miliárd eur (18 percent), čo je viac ako objem zlých úveroch vo všetkých bankách eurozóny.
Barclays v analýze tvrdí, že portugalskí veritelia by na vyriešenie systémovej bankovej krízy potrebovali 7,5 miliardy eur. Taliansko potrebuje 50 miliárd eur. Portugalci sa budú snažiť obísť pravidlá Európskej únie o štátnej pomoci a súvisiace regulácie. V tomto prípade by ale štátna pomoc zvýšila rozpočtový deficit krajiny a zaťažila štátny rozpočet natoľko, že by sa zadlženie Portugalska vrátilo nad 130 percent HDP.
„Takýto vývoj by obnovil obavy o stav portugalského hospodárstva a verejné financie, čo by mohla vziať v októbri do úvahy aj ratingová agentúra DBRS počas prehodnocovania úverovej známky krajiny. Prípadné zníženie ratingu by pritom Portugalsko odrezalo od programu kvantitatívneho uvoľňovania a zvýšilo jeho náklady na dlhové financovanie, čo by krajine zrejme nedávalo inú možnosť ako požiadať o novú finančnú pomoc,“ povedal ekonóm HSBC Fabio Balboni.
Navyše výdavky na záchranu bánk (ak to bude možné) by ohrozili verejné financie. Tento mesiac Európska komisia začala konanie voči Španielsku a Portugalsku pre nadmerné rozpočtové deficity. Minuloročný portugalský deficit bol vo výške 4,4 percenta, hoci odporúčaným cieľom bolo stlačiť ho na 2,5 percenta HDP. V prípade Španielska šlo o deficit 5,1 percenta HDP. Ministri financií členských štátov EÚ pred dvoma týždňami povedali, že vlády v Lisabone a Madride nepodnikli „efektívne opatrenia“ v záujme korekcie nadmerných deficitov.
Podľa informácií portálu Politico.com na stole sú dva návrhy: Prvý počíta so zrušením sankcií voči obom krajinám (tie sú až do výške 0,2 percenta HDP), druhá možnosť je, že krajiny budú musieť zaplatiť polovicu sumy (0,1 percenta HDP). V prípade Španielska ide o 1,1 miliardy eur, v prípade Portugalska o 179 miliónov eur.
